Zážitky bývajú jedinečné. Ľudia v rovnakej situácii si odnášajú inú skúsenosť. Skúsenosti, ktoré môžeme prežiť a precítiť prostredníctvom zážitku, v nás zanechávajú výraznejšie stopy. Cieľom zážitkového učenia je všestranný rozvoj dieťaťa. Podmienkou je jeho aktívne zapojenie do edukácie. Na základe vlastných zážitkov si dieťa vytvára nové poznania (kognitívna stránka), postoj (afektívna stránka) a získava aj zručnosti (konatívna stránka). Zážitky sú neprenosné. Prostredníctvom zážitkového učenia sa žiaci môžu cítiť slobodnejšie a uvoľnenejšie. Môže sa zlepšiť ich vzťah ku škole a aj k predmetom, ku ktorým nemajú pozitívny vzťah. Zážitkové učenie skvalitňuje ich vnímavosť a chápanie rôznych odlišností, vedie ich k akceptácii a tolerancii inakostí.

Korene zážitkovej pedagogiky nachádzame v dielach J. A. KOMENSKÉHO (1592 – 1670), ktorý na prelome stredoveku a novoveku formuje novoveké pedagogické uvažovanie. Inšpiruje sa myšlienkami moderného novovekého myslenia, napr. Mikulášom Kusánským, Thomasom Campanellom, Mikulášom Koperníkom, Johannesom Keplerom a Franciskom Baconom. Komenský predstavuje prelom v pedagogickom uvažovaní aj tým, že výchovu chápe ako nápravu ľudstva, nájdenie pravdy a poriadku. Náprave ľudstva prostredníctvom vzdelávania sa venuje aj v diele Didaktika to je umenie umelého vyučovania a Veľká didaktika, kde navrhuje sústavu organizácie školstva