Ako chrániť duševné zdravie mladých ľudí v období pred maturitami

Obdobie dospievania je samo osebe vývojovou fázou plnou zmien, hľadania identity a sociálneho ukotvenia. Keď sa k tomu pridá jeden z najväčších akademických míľnikov – maturitná skúška – úroveň psychickej záťaže u študentov často dosahuje kritické hodnoty. V spoločnosti, kde sa čoraz viac kladie dôraz na výkon a bezchybné výsledky, je téma duševného zdravia mladých ľudí kľúčová.

Maturita nie je len skúškou vedomostí; hoci si to mnohí – rodičia aj učitelia – neuvedomujú, pre študentov predstavuje komplexnú novú stresovú situáciu. Stoja pred udalosťou, ktorú ešte nezažili, a zároveň sa ocitajú v kontexte „výkonového tlaku“, kde je ich budúcnosť (prijatie na vysokú školu, očakávania rodiny či spoločenský status) spojená s jediným výsledkom.

Rizikové faktory psychickej záťaže pred maturitami

Aj keď to študenti nevedia vždy priamo pred maturitami pomenovať, s odstupom času možno identifikovať hlavné rizikové faktory, ktoré spúšťajú stresové reakcie:

• Strach zo zlyhania: katastrofické scenáre o dôsledkoch neúspechu na maturite – čo povedia rodičia, učitelia, okolie.
• Sociálne porovnávanie: vplyv sociálnych sietí, kde študenti sledujú zdanlivo „úspešné“ životy spolužiakov, čo prehlbuje pocity vlastnej nedostatočnosti.
• Perfekcionizmus: snaha o dokonalosť, ktorá pri akomkoľvek zaváhaní vedie k sebaobviňovaniu.

Osobná skúsenosť ako východisko odbornej reflexie

Nasledujúca časť vychádza z vlastnej skúsenosti autorky, ktorá absolvovala maturitu pred začatím štúdia psychológie.

V mojom prípade to bol hlavne strach zo zlyhania a perfekcionizmus.

Aj keď mi všetci naokolo vraveli, „To zvládneš“, mňa to vôbec neupokojovalo, priam ešte viac ma to privádzalo do stresu, že všetci očakávajú že to zvládnem. Dialo sa to aj napriek tomu, že som mala vynikajúce výsledky v škole, úžasné vzťahy s učiteľmi a vyrastala som v harmonickom rodinnom prostredí. Stresové mechanizmy spúšťali v mojom tele reakcie, ktoré viedli k tomu, že som počas akademického týždňa takmer nejedla, bola som unavená, smutná, precitlivená. Ešte viac ma „vyvádzal z miery“ fakt, že keď som sa rozprávala so spolužiakmi, zneli úplne v pohode, prezentovali sa, že sa takmer vôbec neučia. S odstupom času si myslím, že to bola ich obrana navonok, aby nedali na­javo svoj strach a stres.

Dnes som študentkou psychológie a po tomto mojom prvom zážitku so zvládaním stresu pred maturitami, som si začala viac všímať a študovať sebaregulačné mechanizmy, ktoré je vhodné v stresovom období rozvíjať.

Sebaregulácia ako kľúčová zručnosť

Sebaregulácia predstavuje schopnosť človeka vedome kontrolovať vlastné emócie, impulzy a pozornosť. V kontexte predmaturitného stresu možno rozvíjať najmä nasledujúce oblasti:

1. Mindfulness a relaxácia

Aj päť minút vedomého dýchania denne dokáže človeka upokojiť a znížiť hladinu kortizolu. Účinnou technikou je tzv. dýchanie do štvorca (box breathing) s vedomím počítaním do štyroch: nádych nosom na 4 sekundy– zadržanie dychu na 4 sekundy – výdych ústami na 4 sekundy – zadržanie dychu na 4 sekundy. Toto cvičenie fyziologicky prepína autonómny nervový systém z režimu „bojuj alebo uteč“ do stavu pokoja.

Techniku používam vždy, keď cítim, že ma začínajú ovládať emócie a dostavia sa signály emočného preťaženia: náhle búšenie srdca bez aeróbnej aktivity, príliv negatívnych myšlienok alebo subjektívna potreba ukľudnenia. Z praktického hľadiska platí, že namiesto všeobecnej výzvy „Upokoj sa, bude to dobre“ by mladým ľuďom oveľa viac pomohla konkrétna inštrukcia: „Praktikuj dýchanie do štvorca.“

2. Kognitívne prehodnotenie

Kognitívne prehodnotenie je schopnosť vedome zmeniť pohľad na stresovú situáciu. V predmaturitnom kontexte to znamená nahradiť prázdne uisťovanie funkčnou reflexiou. Namiesto vety „Zvládneš to! Všetci to dali, dáš to aj ty!“ by bolo účinnejšie podnietiť študenta k zámernej kognitívnej práci: „Napíš si, čo už si v živote zvládol/a, čo sa ti podarilo. Priprav sa na maturitu najlepšie, ako vieš – a pamätaj, že maturita je len ďalším krokom v tvojom živote.“

3. Hygiena spánku, času a digitálny detox

Mozog pod dlhodobým kognitívnym tlakom potrebuje systematickú regeneráciu. Neustále učenie bez prestávok nevedie k lepším výsledkom – naopak, prispieva k poklesu kognitívnych funkcií, pozornosti a retencie informácií.

Z hľadiska efektívneho plánovania sa odporúča:

• štruktúrovanie učenia v blokoch (napr. 35 minút práce – 5 minút prestávky),
• pravidelný pohyb na čerstvom vzduchu a aeróbna aktivita ako súčasť denného rytmu – nie ako „strata času“,
• vedomé používanie funkcie „Nerušiť“ na mobilnom telefóne na redukciu digitálnych podnetov.

Záver

Stav duševného zdravia mladých ľudí závisí od ich schopnosti zvládať výzvy, ktoré pred nich kladie život. Maturita by nemala byť strašiakom ohrozujúcim psychickú integritu študenta, ale výzvou, ktorú zvládnu s podporou svojho okolia. Je dôležité, aby škola, rodina aj samotní študenti vnímali duševnú pohodu ako prioritu – pretože žiadna známka na vysvedčení nemá vyššiu hodnotu než zdravá myseľ a stabilná osobnosť.

Kľúčovým posunom, ku ktorému by mala smerovať podpora zo strany dospelých, je presun od všeobecných slov povzbudenia k cieleným praktickým nástrojom: naučiť mladých ľudí, ako sa sami dokážu dostať do stavu pokoja a pohody – stavu, v ktorom učenie plynie ľahšie a svet vnímajú krajšie.

1. DAMOUR, Lisa. Emocionálny život tínedžerov: ako vychovávať súcitných a emočne inteligentných dospievajúcich, schopných vyjadrovať a zvládať svoje pocity. Preklad z angličtiny Katarína Bartoňová. 1. vyd. Bratislava: Knihy Bajkal, 2025. 216 s. ISBN 9788099975607.
2. MORAVČÍK DEBRECKÁ, Denisa. Moderná psychológia: rýchlokurz duševného zdravia. 1. vyd. Bratislava: Centrum výživy, s. r. o., 2024. 180 s. ISBN 9788082530141.
3. BÍLEKOVÁ, Amália. Pokojník: jedinečná interaktívna kniha pre mladých ľudí [online]. StartLab, [s. a.]. Dostupné na: https://www.startlab.sk/projekty/4760-pokojnik-jedinecna-interaktivna-kniha-pre-mladych-ludi/

Článok bol pripravený na základe osobnej reflexie a štúdia odbornej literatúry v oblasti vývinovej psychológie a sebaregulácie.