Duševné zdravie zahŕňa emočnú, psychologickú a sociálnu pohodu. Ovplyvňuje myslenie, cítenie a konanie, pomáha pri rozhodovaní, zvládaní záťaže. Mentálne zdravie je dôležité v každej životnej fáze, od detstva až po obdobie sénia. Poruchy duševného zdravia sa u detí prejavujú zníženou koncentráciou, problémami s učením, môžu byť dokonca viditeľné prejavmi tikov (neprirodzené žmurkanie, mykanie ramenom), poruchami nálady alebo poruchami príjmu potravy. V neskoršom veku môžu viesť k nerešpektovaniu rodičov, učiteľov, k zneužívaniu drog, alkoholu, k vynechávaniu školskej dochádzky, k neschopnosti vyrovnať sa s každodennými problémami. Liečba psychických porúch v detskom veku má mimoriadny význam.
„Buď všetkému naklonený len natoľko, aby si nestratil rovnováhu.“ Oscar Wilde
Bulímia nervosa – býči hlad, vlčí hlad
Bulímia (z gréc. bous - býk a līmos – hlad) - názov poruchy príjmu potravy pochádza už z čias Galéna (2. st. n. l), inak nazývanej „vlčí hlad“. Je charakteristická prejedaním sa a následným zámerným vyvolávaním vracania. Tento opakovaný spôsob správania sa navodzuje postihnutej osobnosti dva rozmery „pocitu slasti“. Jeden z najedenia sa, dopriania si neadekvátneho množstva rozličných potravín. Druhým rozmerom je „pocit slasti“, očisty z vyvrátenia, vydávenia zjedeného obsahu. Jedinec sa dostáva do kolotoča závislostí od dvoch úzko spojených a na seba nadväzujúcich návykov. Zámerom je udržať extrémne nízku telesnú hmotnosť a zažívať aj pocit najedenia sa.
Anglický psychiater Gerald Russell ako prvý v oblasti terapie bulímie definoval alternatívnu obmenu tejto choroby s anorexiou. Príčiny sú takmer identické, jedinci trpiaci závislosťou sa vyznačujú veľmi krehkou psychikou, nedôverou vo vlastné schopnosti s kontinuálnou nespokojnosťou s váhovým vzhľadom. Rozmer nonakceptácie a neúcty k sebe vedie k záchvatovom v prejedaní sa a v následnom dávení, pričom depresie a pokusy o suicídium