PRÍZNAKY, POMOC, PODPORA
V príspevku sa venujeme náročnej téme samovražednosti detí a mládeže. Opíšeme vývoj samovražedného správania u adolescentov, definujeme varovné príznaky takéhoto správania. Informujeme o možnej pomoci a podpore. Poskytneme aj ďalšie užitočné zásady pre pomáhajúcich profesionálov.
Samovraždy predstavujú vážny psychologický i pedagogický problém. Samovražda, resp. suicídium je vlastné úmyselné sebausmrtenie. Ide o násilné konanie s úmyslom dobrovoľne ukončiť svoj život. Môže ísť o dokonané samovraždy, ale aj o samovražedné (suicidálne) pokusy. Dôležitou okolnosťou je voľba spôsobu samovraždy. Existujú mäkšie a tvrdšie spôsoby (Kocourková, Koutek, 2004).
V našej praxi sme sa najčastejšie stretli u adolescentných dievčat s mäkším spôsobom samovraždy, ako je užitie liekov a u chlapcov s tvrdším spôsobom, ako je obesenie, skok pod vlak, skok z výšky, použitie strelnej zbrane a pod.
Ondrejkovič (2000) uvádza niekoľko druhov samovrážd:
- demonštratívne – sú typické najmä pre ženy a mladých ľudí, majú nátlakový charakter, v ich pozadí je snaha dosiahnuť nejaký cieľ alebo volanie o pomoc. Človek nie je plne rozhodnutý zomrieť, želá si, aby ho našli, majú účelový, najčastejšie nátlakový charakter,
- bilančné – predstavujú východisko zo zdanlivo neriešiteľnej situácie, napr. pri ťažkej chorobe, strate životných perspektív a pod.,
- ritualizované – sú typické pre orientálne náboženstvá a kultúry, napr. harakiri, kamikadze, hromadné samovraždy náboženského charakteru a pod.,
- únikové – sú vyvolané zo strachu pred smrťou, neznesiteľnou bolesťou, trestom, sociálnou dehonestáciou a z iných príčin,
- autopunitívne – majú charakter samopotrestania, môžu byť spojené aj s duševnými chorobami, ako sú depresie, schizofrénia a pod.
Pre deti a mládež sú typické najmä demonštratívne samovraždy, ale vyskytujú sa aj únikové samovraždy a pr