...NIELEN PRE INKLUZÍVNE ŠKOLSKÉ PROSTREDIE
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) varuje, že celkovo je potenciálne postihnutá Ľ populácie závažnými príznakmi depresie, úzkosti alebo stresu (údaj z roku 2023); 76 % ľudí priznáva, že ich duševné zdravie je ovplyvňované viacerými externými faktormi. Duševnú pohodu jedinca považujeme za dôležitý činiteľ, ktorý ovplyvňuje úroveň kritického myslenia a morálneho rozhodovania. Jedným z krokov, ktoré môžu eliminovať účinky negatívnych vplyvov, sú preventívne programy vhodné aj pre inkluzívne školské prostredie. Preventívny výchovný program IN-MOVE je postavený na empirických dôkazoch Self-determination, Self-Efficacy, sociálno-emocionálneho učenia a neuropsychologických modeloch duševného zdravia.
Problematika duševného zdravia v školách sa v súčasnosti dostáva čoraz viac do centra pozornosti. V jej vývoji a v kontexte dôsledkov sociálno-patologických javov, ako sú úzkosť a depresia, zohráva úlohu široká škála moderných, deštruktívnych činiteľov. Tieto faktory sú komplexne poprepájané a na jedinca pôsobia v školskom, mimoškolskom a širšom sociálnom kontexte. Vnímame niekoľko aspektov, na ktoré potrebujeme lepšie pripraviť budúcich učiteľov:
- Tlak na výkon a preťažovanie: školské nároky a tenzia spojená s dosahovaním vynikajúcich výsledkov, často podnecovaná rodičmi, strach zo zlyhania, neprimerané vysoké očakávania, ktoré môžu viesť k chronickému stresu a úzkosti, ako aj k rôznym deštruktívnym formám správania.
- Nedostatok individuálneho prístupu: veľký počet detí v triede a nediferencovaný prístup k žiakom s rôznymi schopnosťami a potrebami (vrátane žiakov so ŠVVP).
- Vplyv digitálnych technológií a sociálnych médií: kyberšikana, nadmerné a rizikové používanie technológií – narušenie spánkového režimu, sociálna izolácia; negatívny vplyv – nízke sebavedomie, nespokojnosť so životom.
- Zmeny v sociálnych vzťahoch a prostredí: šikanovanie a devalvačné správanie; nevhodné interakcie medzi učiteľom a žiakmi, zanedbávanie a ľahostajnosť rodičov a pod.
- Globálne krízy – dôsledky pandémie – narušené zdravie následkom izolácie, zmien v živote; vojnové udalosti a konflikty spoločnosti, ktoré môžu prispieť k prežívaniu úzkosti a stresu.
Učiteľ v praxi má mať nadobudnuté kompetencie v troch oblastiach – vo vzťahu k žiakovi (profesijné kompetencie zamerané na poznanie žiaka zo psychologickej, sociálnej stránky a jeho okolia); vo vzťahu k výchovno-vzdelávaciemu procesu (plánovanie, realizácia, hodnotenie, vrátane komplexného rozvoja osobnosti) a kompetencie vo vzťahu k vlastnej profesii, škole a vlastnému sebarozvoju. Každá profesijná kompetencia je naplnená požadovanými vedomosťami a spôsobilosťami.
Rastúci výskyt úzkosti, depresie a psychického preťaženia detí a mládeže poukazuje na potrebu vnímať školu aj ako priestor podpory duševného zdravia. Aktuálne výskumy (WHO, 2025; Wanjau, M. N. et al., 2023) potvrdzujú, že fyzická aktivita predstavuje jeden z najúčinnejších ochranných faktorov duševného zdravia, pretože pozitívne ovplyvňuje náladu, spánok, sebareguláciu a odolnosť voči stresu.
V pedagogicko-psychologickom kontexte považujeme za opodstatnené zamerať sa na mechanizmy prepojenia tela a mysle, ktoré vysvetľujú to, ako pohyb podporuje psychickú rovnováhu. Tento vzťah podrobne objasňuje teória sebaurčenia (Self-Determination Theory; Deci, E. L. a Ryan, R. M., 1995), podľa ktorej sa duševná pohoda rozvíja napĺňaním troch základných psychologických potrieb – autonómie, kompetencie a vzťahovosti. Na týchto princípoch stojí aj preventívny program IN-MOVE, ktorý chápe pohyb ako prirodzený zdroj duševnej pohody a prostriedok prevencie úzkosti a stresu v školskom prostredí.