doc. PhDr. PaedDr. Martina Kosturková, PhD.

NOVODOBÁ KOMPETENCIA VO VZDELÁVANÍ Učiteľské rozhodnutia sa dejú „v reálnom čase“ – pod tlakom času, emócií, očakávaní rodičov aj pravidiel školy. Kvalita týchto rozhodnutí stojí na troch pilieroch: (1) kapacita (wellbeing a psychohygiena), (2) proces (kritické myslenie) a (3) kompas (etické uvažovanie). V pokračovaní tohto článku sa zameriame na etické rozhodovanie a návrhy pre prax učiteľa i vedenia školy s návrhom konkrétneho rýchleho akčného plánu.

NOVODOBÁ KOMPETENCIA VO VZDELÁVANÍ Učiteľské rozhodnutia sa dejú „v reálnom čase“ – pod tlakom času, emócií, očakávaní rodičov aj pravidiel školy. Kvalita týchto rozhodnutí stojí na troch pilieroch: (1) kapacita (wellbeing a psychohygiena), (2) proces (kritické myslenie) a (3) kompas (etické uvažovanie). Ak jeden pilier slabne, rastie riziko skratkovitých úsudkov, kognitívnych omylov, konfliktov a vyhorenia – a zároveň klesá kvalita vzťahov a učenia.

...NIELEN PRE INKLUZÍVNE ŠKOLSKÉ PROSTREDIE Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) varuje, že celkovo je potenciálne postihnutá Ľ populácie závažnými príznakmi depresie, úzkosti alebo stresu (údaj z roku 2023); 76 % ľudí priznáva, že ich duševné zdravie je ovplyvňované viacerými externými faktormi. Duševnú pohodu jedinca považujeme za dôležitý činiteľ, ktorý ovplyvňuje úroveň kritického myslenia a morálneho rozhodovania. Jedným z krokov, ktoré môžu eliminovať účinky negatívnych vplyvov, sú preventívne programy vhodné aj pre inkluzívne školské prostredie. Preventívny výchovný program IN-MOVE je postavený na empirických dôkazoch Self-determination, Self-Efficacy, sociálno-emocionálneho učenia a neuropsychologických modeloch duševného zdravia.

NOVODOBÁ KOMPETENCIA VO VZDELÁVANÍ Umelá inteligencia sa stáva čoraz viac súčasťou vzdelanostnej mysle. Kým donedávna bola pozornosť sústredená najmä na rozvoj kritického a morálneho myslenia v súvislosti s digitálnymi kompetenciami, dnes sa pozornosť nevyhnutne presúva k vzťahu človeka a umelej inteligencie. Na jednej strane uľahčuje prístup k informáciám a redukuje kognitívnu záťaž, na druhej strane môže oslabovať schopnosť samostatného usudzovania, rozhodovania a reflexie. Práve v tomto období sa naplno ukazuje význam kritického a morálneho myslenia ako kľúčovej kompetencie 21. storočia. Článok skúma, kedy a ako môže umelá inteligencia rozvíjať tieto formy myslenia – a kedy, naopak, predstavuje ich riziko.

...KULTIVÁCIA CHARAKTERU ČLOVEKA 21. STOROČIA Digitálny vývoj je nepochybne mimoriadne rýchly a dynamický. Predstavuje jednu z najvýznamnejších síl, ktoré formujú našu súčasnú spoločnosť. Jeho charakteristické vlastnosti, ako exponenciálny rast, všadeprítomnosť a globalizácia, prekročili všetky ľudské hranice. Výdobytky techniky sa stali neoddeliteľnou súčasťou života detí a mládeže. Informačný tlak, nároky školy a nároky spoločnosti spôsobujú, že študenti sú z rôznych dôvodov nútení častejšie siahať po informáciách, ktoré sú tzv. ihneď dostupné, alebo čelia rôznym negatívnym online situáciám. Digitálna zručnosť spočíva v digitálnej flexibilite a morálnej zodpovednosti.

NOVODOBÁ KOMPETENCIA VO VZDELÁVANÍ Digitálny svet obsahuje viac informácií ako všetky svetové knižnice dohromady. Súťaž v jeho priestore o našu pozornosť sa zo dňa na deň zrýchľuje. Aj keď máme informácie tzv. na dosah ruky, človek má iba obmedzenú kapacitu pozornosti. Platformy, ktoré kontrolujú naše vyhľadávanie, sa snažia zabrať celý náš kognitívny priestor. Poskytované informácie vyvolávajú v ľuďoch rôzne reakcie a následky môžu byť vážne. Človek stráca svoju autonómiu a môže sa ľahko dostať do situácie, ktorá sa odrazí na jeho psychickom stave. Najviac ohrozené sú deti v školskom veku. Pre ich duševné zdravie je dobré, ak ich vo vzdelávaní správne naučíme, ako si nastaviť obranné mechanizmy.

Neschopnosť dorozumieť sa ovplyvňuje život jedinca, bráni plnohodnotnému prežívaniu. Na Slovensku narastá počet detí s narušenou komunikačnou schopnosťou v školách. Pedagógovia často nie sú pripravení tento problém riešiť, niekedy majú aj sami podobné deficity, čo ohrozuje kvalitu vyučovania.

Kritické myslenie a komponenty charakterového vzdelávania musia byť predefinované ako vzájomne posilňujúce sa schopnosti, a takto sa musia aplikovať do edukačnej praxe všetkých stupňov vzdelávania. Rozdelenie kritického myslenia a charakteru na nezávisle súbory spôsobuje obmedzenú účinnosť výchovy založenej na tejto integrite.

KULTIVÁCIA CHARAKTERU ČLOVEKA 21. STOROČIA Ľudský mozog je najkomplexnejší orgán v tele. Riadi funkcie životne dôležitých orgánov: srdce, pľúca, koordinuje pohyb rúk a nôh, vytvára spomienky a city. Mozog dokáže spracovať určité množstvo podnetov, no v dôsledku rýchleho toku množstva informácií je vystavený nadmernému preťaženiu. Odborníci tento stav nazývajú informačná paralýza. Tento aspekt sa vytýka najmä súčasnej škole. Každý učiteľ by mal poznať teóriu kognitívnej záťaže, pretože je úzko spätá s edukačnou oblasťou a v nej zohráva dôležitú rolu pri konštruovaní a realizovaní vzdelávacieho procesu.

Charakterová výchova zasadená v bežnom edukačnom procese je prístup k výchove, ktorý zahŕňa hodnoty, etiku, emocionálnu zrelosť a zmysel pre občiansku zodpovednosť. Spolu s kognitívnou rovinou treba rozvíjať aj nonkognitívnu stránku osobnosti. Charakter je získaný výchovou, učením a skúsenosťami. Každý učiteľ by mal poznať stratégie rozvoja kognitivizácie, emocionalizácie, motivácie, socializácie, axiologizácie a kreativity, pretože kultivovanie charakteru s potenciálom prinášať vynikajúce výsledky pomáha žiakom stať sa etickými a zodpovednými občanmi.

Opis štandardných nárokov súčasného trhu práce na jednotlivé pracovné miesta – odborné vedomosti, zručnosti a spôsobilosti – slúži na prenos potrieb trhu práce do systému celoživotného vzdelávania. Na tento kontext by mal nadväzovať aj profil absolventa jednotlivých typov škôl. Nová kurikulárna reforma by mala posilniť predovšetkým možnosti hodnotenia zamerané na prenositeľné kategórie – vedomosti a porozumenie, myslenie, komunikáciu a aplikáciu. Jedným z nosných agentov kurikulárnej premeny je autonómny a integrálny učiteľ s vysokým profesijným profilom. (Dokončenie z predchádzajúceho čísla.)

Zabezpečiť úspech kurikulárnej premeny školstva znamená nastaviť relevantnú politiku posudzovania a hodnotenia. Jej cieľom je dodržiavať stanovené kritériá, udržiavať vysoké štandardy, zlepšovať vzdelávanie edukantov a prinášať výhody všetkým zúčastneným. Úspešná implementácia tejto politiky závisí od viacerých faktorov, a to hlavne od profesionálneho úsudku pedagógov na všetkých úrovniach, od ich schopnosti kooperovať, budovať prostredie dôvery a viesť edukantov k vlastnej zodpovednosti za svoje výkony a sebahodnotenie. Iba kompetentní profesionáli a kvalitné procesy hodnotenia dokážu zabezpečiť rastúci úspech.

KULTIVÁCIA CHARAKTERU ČLOVEKA 21.STOROČIA Človek má jedinečnú schopnosť učiť sa, reflektovať spoznané, flexibilne sa prispôsobovať životným podmienkam a ovplyvňovať kvalitu svojho života. Je to neustály intelektuálny boj hlavne vtedy, keď je učenie ťažké. Intelektuálna vytrvalosť je cnosť a zvyk, ktorý pochádza z lásky k učeniu. Ide o dispozíciu, ktorej hlavným cieľom je prekonávanie prekážok, aby sme mohli pokračovať v intelektuálnej činnosti pri dosahovaní svojich cieľov. Dôležité je uvedomiť si, že intelektuálny úspech a kvalita života závisia od intelektuálnej vytrvalosti. Článok si možno stiahnuť v časti Súvisiace formuláre a dokumenty pod textom.

... V MEDZIPREDMETOVOM A INTEGROVANOM VZDELÁVANÍ Hlavným cieľom premeny slovenského školstva je začleniť do vyučovania a učenia sa naprieč všetkými predmetmi a disciplínami kurikula rôzne témy a zručnosti v dvoch hlavných bodoch: tie, ktoré sú súčasťou medzipredmetového učenia a integrovaného učenia, ktorý očakáva kombinovanie kurikula z viac ako jedného predmetu v jednej vyučovacej hodine. Predpokladá sa, že pedagógovia z praxe budú plánovať programy tak, aby zahŕňali vzdelávanie v tých oblastiach, ktoré budú rozhodujúce pre edukantov pri orientácii vo svete a budú výborne pripravení na najžiadanejšie zručnosti budúcnosti definované World Economic Forum. Ak nemáme vyšpecifikované základné učivo, môže to byť reálne?

ZUŠĽACHŤOVANIE INTELEKTUÁLNEJ MYSLE Človek má jedinečnú schopnosť učiť sa a prispôsobovať sa. Už od narodenia aktívne skúma svet, získava informácie, zaraďuje ich do čoraz sofistikovanejších poznatkov. Ak človek zažije niečo negatívne, nie je nezvyčajné, že uvažuje o tom, ako sa veci mohli vyvinúť v prípade alternatívneho rozhodnutia. Každý jedinec je jedinečná osobnosť. Model dimenzií štruktúry osobnosti Big 5 opisuje rôzne formy správania. Je dobré ich poznať hlavne v spoločenskom styku. Aj keď niektorí psychológovia vnímajú osobnosť ako stabilnú počas života a konzistentnú vo všetkých situáciách, kontrafaktové myslenie dokazuje, že vlastnosti človeka sa menia, keď starne v dôsledku dozrievania. (Dokončenie z Manažmentu školy v praxi č. 3/2024).

ZUŠĽACHŤOVANIE INTELEKTUÁLNEJ MYSLE Premýšľanie o tom, čo by mohlo byť, keby sme sa rozhodli v minulosti inak, je ústredným bodom ľudského myslenia a emócií. Ľudia majú pozoruhodnú schopnosť odvodiť, ako sa udalosť mohla vyvíjať inak, a to bez toho, aby priamo zažili túto alternatívnu realitu. Takéto myšlienky sa nazývajú kontrafaktové myšlienky. Týkajú sa mentálnych konštrukcií alternatív k minulým udalostiam, ovplyvňujú emócie a prinášajú výhody v každodennom správaní.

Kognitívna prítomnosť je jeden z fenoménov, ktorý je dôležitý pri kritickom a morálnom usudzovaní. Vzťahuje sa na rozsah, v akom sú učiaci sa schopní konštruovať a potvrdzovať význam učiva prostredníctvom neustálej reflexie a diskurzu. Rozhodujúca je autoregulácia žiaka nielen vo vzťahu k jeho úspechu, ale aj vo vzťahu k efektívnemu využívaniu času a účasti na učení. Autoregulácia ako samo generované myslenie, pocity a správanie, ktoré sú orientované na dosahovanie cieľov vo vzdelávaní, podporujú autonómiu jedinca.

Zdroje informácií o ľudskom myslení a správaní nie sú také jednoznačné ako napr. Pytagorova veta alebo teória gravitačnej sily. Za jedinečný psychický model úspešného správania považujeme kognitívnu štruktúru, ktorá sa utvára prostredníctvom činnostnej interakcie organizmu a prostredia. Povaha kognitívnych štruktúr umožňuje jedincovi úspešne reagovať na známe aj nové situácie. Jednou z možností, ako podporiť intelekt jedinca, je aplikácia Guilfordovej štruktúry intelektu v edukácii.

Intelektuálna integrita je charakterová črta, aspekt osobnej integrity. Vyžaduje ochotu postaviť sa za svoje najlepšie úsudky pravdy tým, že jedinec bude konať v súlade s týmito úsudkami vtedy, keď to bude potrebné. Táto cnosť je typická pre toho, kto sa stará o pravdu a spravodlivosť kvôli sebe samému, je ochotný, pokiaľ je to možné, ísť za pravdou, prísť na veci sám, vytvoriť si vlastný úsudok, žiť dobrý život. Intelektuálna integrita znamená byť úprimný k sebe, stáť si za svojim najlepším úsudkom. Táto cnosť si vyžaduje byť otvorený pravde, priznať si aj to, že sa mýlime. Jedinec s intelektuálnou integritou má vlastnosť dôslednosti.

Prirodzeným právom človeka je byť sám sebou aj napriek tomu, že je vystavený vplyvom kultúry, spoločnosti, rodiny, médií, osobných vzťahov. To, či dokáže rozlišovať a reflektovať medzi týmito rozmermi a vlastným spôsobom myslenia a správania, záleží na jeho autonómii. Intelektuálna autonómia je dispozícia myslieť nezávisle, sám za seba. Jej rozvoj má osobný rozmer – žiť dobrý život a spoločenský rozmer – žiť v dobrej spoločnosti. Všetci potrebujeme schopnosť rozlišovať medzi spoľahlivými a nespoľahlivými zdrojmi a vedieť sa zodpovedne rozhodovať. V opačnom prípade sa stávame prispôsobovateľmi inštrukcií „­autorít“, čím sa z nás stávajú konformní myslitelia.