Neschopnosť dorozumieť sa ovplyvňuje život jedinca, bráni plnohodnotnému prežívaniu. Na Slovensku narastá počet detí s narušenou komunikačnou schopnosťou v školách. Pedagógovia často nie sú pripravení tento problém riešiť, niekedy majú aj sami podobné deficity, čo ohrozuje kvalitu vyučovania.
Komunikácia je prirodzenou a najnutnejšou súčasťou života každého človeka. Vo všeobecnosti komunikujeme verbálne a neverbálne. Komunikácia je trvalou aktivitou jednotlivca a jednou z najzákladnejších potrieb každého z nás (Lechta, V., 2003). Komunikačná schopnosť je schopnosť človeka vedome a podľa príslušných noriem používať jazyk ako systém znakov a symbolov v celej jeho komplexnosti a vo všetkých jeho formách, a to s cieľom realizovať konkrétny komunikačný zámer (Lechta, V., 2008; 2010). Ak niečo z toho nefunguje, musíme presne určiť problém, zistiť príčinu, nastaviť možnú intervenciu a sledovať pokrok.
Narušená komunikačná schopnosť a jej základné vymedzenie
Pedagogika detí s narušenou komunikačnou schopnosťou (ďalej len „NKS“) sa nazýva logopédiou. V anglosaskej literatúre je zaužívaný výraz: speech therapy (logopédia) alebo communication disorder (porucha komunikácie). Podľa V. Lechtu a kolektívu (1995) je komunikačná schopnosť človeka zložitým priesečníkom troch skupín komponentov, ktoré sa navzájom prelínajú – biologických, psychických a sociálnych súčastí. Táto schopnosť, pokiaľ ide o komplexnosť, zahŕňa všetky jazykové roviny (napríklad foneticko-fonologickú, lexikálno-sémantickú, morfologicko-syntaktickú, pragmatickú); čo sa týka foriem, pokrýva všetky spôsoby komunikácie (napr. hovorený, grafický, neverbálny). Uvedená typológia platí aj v prípade NKS, avšak s rozdielom v špecifikáciách, ktoré sa vyskytujú v jej súčastiach mimo tzv. normy.
Komunikačná schopnosť človeka je narušená vtedy, keď niektorá rovina jeho jazykových prejavov (príp. niekoľko rovín súčasne) pôsobí interferenčne vzhľadom na komunikačný zámer (Lechta, V. a kol. 2002b, s. 13). C. J. William (2011) zjednodušene za poruchu komunikácie označuje akúkoľvek poruchu, ktorá ovplyvňuje schopnosť jednotlivca porozumieť, odhaliť alebo používať jazyk a reč, aby sa mohol efektívne zapojiť do dialógu. Jednoduchú definíciu poruchy komunikácie predstavuje aj organizácia ASHA, podľa ktorej porucha komunikácie je porucha schopnosti prijímať, odosielať, spracovávať a chápať pojmy alebo systémy verbálnych, neverbálnych a grafických symbolov.
Pri triedení informácií o prejavoch a kategorizácii NKS sme vychádzali z viacerých zdrojov (ASHA, 1993; Lechta, V., 1990, 2002a, 2002b, 2003; Vašek, Š., 2011). Narušenia sa môžu prejaviť v týchto rovinách:
- foneticko-fonologická – zvuky ľudskej reči, ich kvalita a funkcia v komunikačnom procese;
- morfologicko-syntaktická – tvaroslovie (tvorba viet, vetná skladba);
- lexikálno-sémantická – slovná zásoba, významy slov;
- pragmatická jazyková – použitie a praktické využitie reči (Lechta, V., 2002a).
Triedenie prejavov NKS predstavil V. Lechta (2003, s. 18) zhodne s ASHA (1993) a vymedzuje ich nasledovne: ...narušená komu