NOVODOBÁ KOMPETENCIA VO VZDELÁVANÍ
Umelá inteligencia sa stáva čoraz viac súčasťou vzdelanostnej mysle. Kým donedávna bola pozornosť sústredená najmä na rozvoj kritického a morálneho myslenia v súvislosti s digitálnymi kompetenciami, dnes sa pozornosť nevyhnutne presúva k vzťahu človeka a umelej inteligencie. Na jednej strane uľahčuje prístup k informáciám a redukuje kognitívnu záťaž, na druhej strane môže oslabovať schopnosť samostatného usudzovania, rozhodovania a reflexie. Práve v tomto období sa naplno ukazuje význam kritického a morálneho myslenia ako kľúčovej kompetencie 21. storočia. Článok skúma, kedy a ako môže umelá inteligencia rozvíjať tieto formy myslenia – a kedy, naopak, predstavuje ich riziko.
Univerzitné, školské, mestské či obecné knižnice sa po stáročia považovali za unikátny zdroj poznatkov. Dlhé sedenie v tichej knižnici, štúdium odbornej literatúry a prepisovanie odborných poznatkov do zošita perom ako podklad spracovania seminárnej práce, eseje, záverečnej práce je dnes považovaný za nostalgický obraz minulosti, ktorého miesto postupne zaujíma digitálne prostredie a umelá inteligencia (ďalej len „AI“). Kedysi bol proces učenia spojený s pomalým, sústredeným hľadaním informácií a ich kritickou syntézou, dnes sa čoraz viac presúva do sveta okamžitých odpovedí, automatizovaných textov a generovaných riešení. Tento posun zásadne mení spôsob, akým študenti premýšľajú, tvoria a hodnotia informácie – a zároveň kladie pred pedagógov novú výzvu: ako udržať kritické a morálne myslenie v ére, keď poznanie sprostredkúva algoritmus.
V dejinách poznania sa každý technologický pokrok stal zároveň zrkadlom ľudskej mysle. Kníhtlač umožnila šírenie poznania, internet otvoril prístup k informáciám. Dnes AI reflektuje spôsob, akým človek myslí, rozhoduje sa a tvorí. AI dokáže analyzovať vzorce, predvídať výsledky a generovať texty, no sama „nemyslí“ – iba napodobňuje proces myslenia prostredníctvom algoritmov. Práve preto sa stáva unikátnym nástrojom, prostredníctvom ktorého možno rozvíjať kritické a morálne myslenie, ak sa používa s pedagogickým zámerom.
Na základe teórie R. Paula (1993) a správy Delphi Report (Facione, P., 1990) sme konceptualizovali kritické myslenie ako viacrozmerný fenomén, ktorý pozostáva z kognitívnych schopností – teda z toho, čo viem urobiť s informáciami – a dispozícií mysle, ktoré vyjadrujú, ako pristupujem k pravde, poznaniu a hodnotám. Kritické myslenie preto nie je iba súborom intelektuálnych zručností, ale zahŕňa aj vnútorné nastavenie mysle smerujúce k hľadaniu pravdy, spravodlivosti a racionálneho porozumenia (Kosturková, M., 2021).
V tejto línii nadväzuje Lindova teória morálnej kompetencie (Moral Competence Theory; Lind, G., 2016), ktorá chápe morálnu kompetenciu ako schopnosť riešiť morálne dilemy na základe princípov spravodlivosti prostredníctvom morálneho uvažovania, nielen emócií či autorít. Jej jadrom je