Kritické myslenie

KEĎ PREVENCIA VSTUPUJE (AJ) DO ONLINE SVETA Príspevok ponúka učiteľom inšpiráciu, ako pracovať s témou kyberagresie zážitkovou formou a ako podporovať u žiakov pravidlo „nekŕmiť trolla“, kriticky myslieť a konať bezpečne v digitálnom svete. V tejto časti článku opíšeme zážitkovou formou prevenciu kyberagresie u žiakov stredných škôl, realizáciu a overenie aktivity a výsledky tejto aktivity zhrnieme v závere.

NOVODOBÁ KOMPETENCIA VO VZDELÁVANÍ Učiteľské rozhodnutia sa dejú „v reálnom čase“ – pod tlakom času, emócií, očakávaní rodičov aj pravidiel školy. Kvalita týchto rozhodnutí stojí na troch pilieroch: (1) kapacita (wellbeing a psychohygiena), (2) proces (kritické myslenie) a (3) kompas (etické uvažovanie). V pokračovaní tohto článku sa zameriame na etické rozhodovanie a návrhy pre prax učiteľa i vedenia školy s návrhom konkrétneho rýchleho akčného plánu.

KEĎ PREVENCIA VSTUPUJE (AJ) DO ONLINE SVETA Príspevok ponúka učiteľom inšpiráciu, ako pracovať s témou kyberagresie zážitkovou formou a ako podporovať u žiakov pravidlo „nekŕmiť trolla“, kriticky myslieť a konať bezpečne v digitálnom svete.

NOVODOBÁ KOMPETENCIA VO VZDELÁVANÍ Učiteľské rozhodnutia sa dejú „v reálnom čase“ – pod tlakom času, emócií, očakávaní rodičov aj pravidiel školy. Kvalita týchto rozhodnutí stojí na troch pilieroch: (1) kapacita (wellbeing a psychohygiena), (2) proces (kritické myslenie) a (3) kompas (etické uvažovanie). Ak jeden pilier slabne, rastie riziko skratkovitých úsudkov, kognitívnych omylov, konfliktov a vyhorenia – a zároveň klesá kvalita vzťahov a učenia.

NOVODOBÁ KOMPETENCIA VO VZDELÁVANÍ Umelá inteligencia sa stáva čoraz viac súčasťou vzdelanostnej mysle. Kým donedávna bola pozornosť sústredená najmä na rozvoj kritického a morálneho myslenia v súvislosti s digitálnymi kompetenciami, dnes sa pozornosť nevyhnutne presúva k vzťahu človeka a umelej inteligencie. Na jednej strane uľahčuje prístup k informáciám a redukuje kognitívnu záťaž, na druhej strane môže oslabovať schopnosť samostatného usudzovania, rozhodovania a reflexie. Práve v tomto období sa naplno ukazuje význam kritického a morálneho myslenia ako kľúčovej kompetencie 21. storočia. Článok skúma, kedy a ako môže umelá inteligencia rozvíjať tieto formy myslenia – a kedy, naopak, predstavuje ich riziko.

Miestnu krajinu môžeme vnímať tromi spôsobmi: ako (1) učenie sa o miestnej krajine, (2) učenie sa v miestnej krajine a (3) učenie sa prostredníctvom miestnej krajiny. V príspevku ponúkame niekoľko aktivít a úloh pre žiakov tak, aby prostredníctvom nich žiaci pochopili javy a procesy v krajine. 

Kritické myslenie a komponenty charakterového vzdelávania musia byť predefinované ako vzájomne posilňujúce sa schopnosti, a takto sa musia aplikovať do edukačnej praxe všetkých stupňov vzdelávania. Rozdelenie kritického myslenia a charakteru na nezávisle súbory spôsobuje obmedzenú účinnosť výchovy založenej na tejto integrite.

... V MEDZIPREDMETOVOM A INTEGROVANOM VZDELÁVANÍ Hlavným cieľom premeny slovenského školstva je začleniť do vyučovania a učenia sa naprieč všetkými predmetmi a disciplínami kurikula rôzne témy a zručnosti v dvoch hlavných bodoch: tie, ktoré sú súčasťou medzipredmetového učenia a integrovaného učenia, ktorý očakáva kombinovanie kurikula z viac ako jedného predmetu v jednej vyučovacej hodine. Predpokladá sa, že pedagógovia z praxe budú plánovať programy tak, aby zahŕňali vzdelávanie v tých oblastiach, ktoré budú rozhodujúce pre edukantov pri orientácii vo svete a budú výborne pripravení na najžiadanejšie zručnosti budúcnosti definované World Economic Forum. Ak nemáme vyšpecifikované základné učivo, môže to byť reálne?

Intelektuálna integrita je charakterová črta, aspekt osobnej integrity. Vyžaduje ochotu postaviť sa za svoje najlepšie úsudky pravdy tým, že jedinec bude konať v súlade s týmito úsudkami vtedy, keď to bude potrebné. Táto cnosť je typická pre toho, kto sa stará o pravdu a spravodlivosť kvôli sebe samému, je ochotný, pokiaľ je to možné, ísť za pravdou, prísť na veci sám, vytvoriť si vlastný úsudok, žiť dobrý život. Intelektuálna integrita znamená byť úprimný k sebe, stáť si za svojim najlepším úsudkom. Táto cnosť si vyžaduje byť otvorený pravde, priznať si aj to, že sa mýlime. Jedinec s intelektuálnou integritou má vlastnosť dôslednosti.

Odborný časopis Didaktika monitoruje aktuálne dianie v oblasti vývoja, prezentácie a uplatňovania moderných foriem a metód realizácie procesu výučby, je platformou pre výmenu skúseností v oblasti zavádzania nových prístupov a prostriedkov do vyučovacieho procesu, zastrešuje výmenu skúsenosti v oblasti manažovania tímu pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov o zmenách v legislatíve v predmetnej oblasti, informuje prostredníctvom erudovaných odborníkov, ponúka odborné články k aktuálnym témam realizácie procesu výučby a výchovy pri dodržiavaní didaktických zásad. Z archívu online - vyberáme

Kognitívna zaujatosť je systematický myšlienkový proces spôsobený tendenciou ľudského mozgu zjednodušovať spracovanie informácií cez filter osobných skúseností a preferencií. Ide o chybu v myslení, ktorá ovplyvňuje naše rozhodnutia. Dôsledky môžu byť dehonestujúce pre jednotlivca aj spoločnosť. Rozvoj tejto sociálnej zručnosti je potrebný kvôli rešpektovaniu spoločenských noriem a racionality v úsudku. Daniel Kahneman, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu a za priekopnícku prácu s Amosom Tverskym v oblasti rozhodovania, prináša knihu plnú intelektuálnych prekvapení a praktických odporúčaní. V našom vzdelávaní potrebujeme zmeniť spôsob premýšľania o svete, o práci, o vlastnom živote.

Vyberáme z časopisu Didaktika č. 3/2022 Každý deň sa stretávame s rôznymi emóciami, ktoré ovplyvňujú naše rozhodnutia. To, či im dokážeme podľahnúť, alebo ich korigujeme, určuje sila našej intelektuálnej odvahy. Intelektuálna odvaha je cnosť, ktorá sa prejavuje ako vedomie potreby čeliť a spravodlivo riešiť myšlienky, ku ktorým máme silné negatívne emócie a relevantné argumenty s racionálnymi odôvodneniami. Silný spravodlivý mysliteľ neprijíma informácie pasívne, ale ich do hĺbky skúma, sám určuje, čo má preňho zmysel. Pri tejto cnosti evidujeme minimálne dve spoločnosťou tolerované odchýlky: (1) Keď si človek intelektuálnu odvahu zamieňa s egocentrickou sociálnou zvyklosťou kritizovať všetko a všetkých bez relevantných argumentov a bez ohľadu na dôsledky, (2) Keď intelektuálna odvaha je sankciovaná. Intelektuálna odvaha je jednou z cností kritického spravodlivého mysliteľa, ktorá by mala byť podporená v edukácii.

Súčasný stav pedagogickej profesie na Slovensku sa s ohľadom na stanovené trendy javí ako jedna z najkonzervatívnejších oblastí. Tento fakt je odrazom aj edukačnej reality v našich školách. Svetové organizácie, napr. World Economic Forum, Center for Curriculum Redesign, apelujú na vzdelávanie, ktoré by reprezentovalo: 1. vedomosti – čo vieme a čomu rozumieme; 2. zručnosti – ako používame to, čo vieme; 3. charakter – ako sa správame a angažujeme v spoločnosti; 4. metavzdelávanie – ako reflektujeme spoločnosť a ako sa jej prispôsobujeme (metakognícia, myslenie rastu), a to s ohľadom na jedinečnosť človeka. Tieto myšlienky sa na Slovensku produkovali viac ako dve desaťročia ešte pred Nežnou revolúciou. Na výchovu slobodného človeka prostredníctvom systému KEMSAK apeloval prof. Zelina a o niečo neskôr aj ďalší naši významní odborníci.

Cieľ a obsah publikácie reagujú na absenciu podpory rozvoja kritického myslenia človeka. Kniha je zostavená na princípe hlbšieho premýšlania prostredníctvom piatich logicky na seba nadväzujúcich celkov – kritické myslenie, kritické argumentovanie, debata Karla Poppera, kritické písanie a organizovanie poznatkov.

Rozvoj schopnosti morálneho uvažovania je v živote veľmi dôležitý, jednak pre sám život a jednak z dôvodu vytvárania morálneho sveta. Spravodlivé kritické myslenie zabraňuje racionalizácii vlastných predsudkov a správaniu sa podľa sociálnych zvyklostí, s čím človek bojuje od narodenia. Jeho cieľom je eliminovať rôzne egocentrické tendencie a nazerať na problém z viacerých uhlov pohľadov s rešpektovaním etických koncepcií a zásad. Kritické myslenie hrá v etike veľkú rolu. Ide o náročný proces, v ktorom sa sami rozhodujeme, či niečo je alebo nie je morálne správne. Spravodlivý kritický mysliteľ prechádza mentálnym procesom hodnotenia, pričom mu pomáhajú etické normy. Vyhne sa tak manipulácii a aj racionalizácii vlastných predsudkov. 

Vyberáme z archívu Didaktiky Jednou z hlavných prekážok kritického a morálneho myslenia je egocentrizmus. Jedinec má tendenciu zamerať svoje konanie a úmysly na svoju osobu. Je to vnútorná bariéra, pretože je určovaná vnútornými rozhodnutiami a pocitmi jednotlivca k problémom. Vo všeobecnosti sa považuje za jednu zo základných bariér v kritickom morálnom uvažovaní. Self-reguláciu považujeme za nosný komponent pri odstránení rodného egocentrizmu. Cnosťou kritického morálneho mysliteľa je, aby bol človek pravdivý, spravodlivý a čestný aj k svojim osobným schopnostiam.

Súčasnú zmenu vzdelávacej politiky charakterizuje predovšetkým snaha zvýšiť efektívnosť a kvalitu edukačného procesu. Ide o uplatnenie absolventov na medzinárodnom trhu práce, zmeny v kurikule a z nich vyplývajúcu kurikulárnu transformáciu, individuálny prístup k potrebám vzdelávaných, celoživotný proces učenia sa, rovnosť vo vzdelávaní. V našom ponímaní pokladáme za najvýznamnejší aspekt vyplývajúci z reforiem práve zmenu spôsobu vzdelávania z tradičného prístupu – založeného na vstupoch (obsah vzdelávania) na vzdelávanie orientované na výstupy (výsledky vzdelávania). Máme na mysli rozvoj znalostí, spôsobilostí a zručností, ktoré sú potrebné na riešenie širokého spektra problémov, vďaka ktorým sa bude môcť učiaci sa jednotlivec vyrovnať ľahšie s častými zmenami a flexibilne na ne reagovať.

Dôvera v rozum je založená na presvedčení, že našim vyšším záujmom a záujmom ľudstva bude najlepšie slúžiť tým, že dáme rozumu slobodnú voľbu. Slobodná voľba podľa Tomáša Akvinského znamená mať plnú zodpovednosť. Rozumnosť je nosnou intelektuálnou cnosťou, ktorú už Aristoteles spojil s pojmom správny úsudok. Práve táto cnosť nám umožňuje začať správne sa rozhodovať; nabáda nás, aby sme prišli k svojim vlastným záverom rozvíjaním vlastných racionálnych schopností a navyše rozvíja ďalšie intelektuálne a mravné cnosti. Rozumný človek je ten, ktorý nielen vie, čo je dobré, ale spoznané dobro aj uskutoční.

Kritické myslenie a morálne usudzovanie je náročný proces, v ktorom sa sami rozhodujeme, či niečo je alebo nie je správne. Kritický mysliteľ prechádza mentálnym procesom hodnotenia, ktorému majú pomáhať morálne normy. Odborníci z centra pre kritické myslenie upozorňujú, že samotné kritické myslenie bez etiky sa používa na racionalizáciu vlastných predsudkov a „iba mať dobré srdce“ je náchylné na rôzne manipulácie. Kritické myslenie aplikované na morálnu štandardnú analýzu je niečo, čo je nevyhnutné pre osobný úspech. Ak sa neuplatňuje správnym spôsobom, zlé rozhodnutia môžu viesť k negatívnym dôsledkom.

Logika morálneho uvažovania a kritického myslenia si vyžaduje čas a pravidelný tréning. Deštruktívne vplyvy v spoločnosti nám spôsobujú všetko, len nie pokojný a dobrý život. Návrat k etike cnosti je najprijateľnejšou cestou podľa najnovších neuro-vedeckých výskumov, ako podporiť dobrý život človeka. Potrebujeme venovať čas tomu, aby sme pozdvihli účel - konať tak, aby sme si pomáhali; naučiť sa posúdiť to, čo nám škodí a čo pomáha; predpokladať dôsledky našich rozhodnutí. Návratom k etike cnosti neurobíme krok späť, ale pravý opak.