Daj Trollovi stopku (2.)

(Dokončenie z predošlého čísla)

Zážitková forma prevencie kyberagresie u žiakov stredných škôl

Ako sme už uviedli v prvej časti článku, virtuálne prostredie sa stalo prirodzenou a integrálnou súčasťou každodenného života (nielen) mladých ľudí a významne ovplyvňuje ich sociálne interakcie, komunikačné stratégie i spôsob nadobúdania a spracúvania informácií. Digitálny priestor v súčasnosti nepredstavuje paralelnú realitu, ale rozšírenie sociálneho sveta adolescentov, v ktorom sa formujú ich postoje, hodnoty aj vzťahové vzorce správania.

V školskom prostredí, osobitne v práci s dospievajúcimi, sa preto čoraz výraznejšie ukazuje potreba systematickej prevencie. Efektívna prevencia pritom nemôže spočívať len v transmisívnom sprostredkovaní informácií, ale vyžaduje aktívne zapájanie žiakov, rozvoj reflexie a nácvik konkrétnych stratégií správania v modelových situáciách virtuálneho konfliktu. Dôležitým aspektom je vytváranie bezpečného priestoru, v ktorom môžu adolescenti analyzovať rizikové situácie, formulovať vlastné postoje a konfrontovať ich s perspektívou rovesníkov.

Z uvedených dôvodov bola realizovaná zážitková vzdelávacia aktivita „Daj Trollovi stopku“, ktorej cieľom bolo prehĺbiť porozumenie pojmom súvisiacim s kyberagresiou, podporiť kritické uvažovanie o dôsledkoch online správania a posilniť schopnosť adekvátnej reakcie na rizikové situácie v digitálnom prostredí. Kľúčovým didaktickým nástrojom bol interaktívny pracovný zošit Daj Trollovi stopku: Sprievodca svetom online nástrah (Sender, Gužíková, 2025) (v tom období ako pracovný návrh), ktorý vychádzal z reálnych situácií reflektujúcich skúsenosti žiakov stredných škôl a korešpondujúcich s vývinovými špecifikami obdobia adolescencie.

Realizácia aktivity zároveň plnila validačnú a optimalizačnú funkciu. Umožnila overiť zrozumiteľnosť, primeranosť a didaktickú účinnosť jednotlivých úloh v autentickom školskom prostredí. Autorky mali možnosť cez priame pozorovanie práce stredoškolákov s aktivitami, analýzou ich reakcií a diskusných vstupov, ako aj na základe spätnej väzby od účastníkov identifikovať silné stránky materiálu i oblasti vyžadujúce úpravu.

Na základe tohto boli niektoré úlohy metodicky spresnené, jazykovo upravené, príp. obsahovo doplnené tak, aby lepšie reflektovali potreby cieľovej skupiny a podporovali hlbšiu reflexiu problematiky. Pracovný zošit tak nevznikol len ako teoretický konštrukt, ale ako materiál formovaný praxou, čiastočne overený na reálnej vzorke adolescentov a modifikovaný na základe empiricky získaných podnetov. Tento proces prispel k zvýšeniu jeho aplikačnej hodnoty a posilnil jeho ukotvenie v aktuálnych potrebách školského prostredia.

Realizácia a overenie preventívnej aktivity

Preventívna aktivita sa realizovala formou workshopov. Žiaci si vyskúšali interaktívne úlohy – Kyberpexeso a spoločenskú hru. V rámci pilotného overenia aktivity sa zisťovalo, či žiaci stredných škôl poznajú pojmy súvisiace s kyberagresiou (trolling, doxing, online shaming), dokážu vhodne reagovať na trolling v online diskusii a ako hodnotia zážitkovú vzdelávaciu aktivitu. Do overenia sa zapojili adolescenti a mladí dospelí (n = 194), prevažovali ženy (n = 124).

Na získanie spätnej väzby bol použitý hodnotiaci formulár, ktorý obsahoval najmä uzavreté otázky so stanovenými alternatívami odpovedí umožňujúcimi zachytiť mieru porozumenia u sledovaných pojmov. Súčasťou bolo aj posúdenie spokojnosti s realizovanou aktivitou na škále od 1 do 10.

Výsledky ukazujú, ako sa žiaci orientujú v pojmoch súvisiacich s kyberagresiou a online rizikovým správaním. V Tab. 3 je analyzovaná správnosť odpovedí účastníkov zameraných na rozpoznanie základných pojmov súvisiacich s kyberagresiou. Výsledky potvrdzujú, že respondenti porozumeli kľúčovým pojmom, znalostná úroveň sa pohybovala nad úrovňou 96 %, rozdiely medzi pojmami boli minimálne.

Najvyššiu hodnotu správnych odpovedí dosiahla položka zameraná na pojem trolling (úmyselné provokovanie a vyvolávanie konfliktov v online diskusiách), ktorý správne identifikovalo 98,5 % respondentov (n = 191). Nižšia úspešnosť bola pri pojme doxing (verejné zdieľanie súkromných alebo citlivých informácií o niekom bez jeho súhlasu), ktorý správne rozpoznalo 96,9 % respondentov (n = 188). V porovnaní s trollingom sa tu objavilo vyššie množstvo nesprávnych odpovedí (3,1 %), čo môže naznačovať, že doxing je pre časť respondentov menej známy alebo terminologicky zameniteľný pojem.

Pojem online shaming [verejné upozorňovanie na (správanie) človeka, často so zámerom zosmiešniť alebo ublížiť] bol správne identifikovaný u 97,4 % respondentov (n = 189), teda úspešnosť porovnateľná s trollingom aj doxingom, opäť s malou skupinou nesprávnych odpovedí (2,6 %).

Tabuľka 3 Správnosť odpovedí v položkách zameraných na základné pojmy

Zdroj: Vlastné spracovanie.

Následne sa zisťovalo, aká by bola reakcia žiakov na provokáciu (trollovanie) v online diskusii. Otázka sa zamerala na schopnosť aplikovať zásady bezpečného správania – zachovať pokoj, nepodporovať trolla pozornosťou a príp. nevhodné správanie nahlásiť. Výsledky v Tab. 4 odhaľujú, že u respondentov dominuje výber vhodnej reakcie v situácii, keď vo virtuálnej diskusii niekto zámerne „trolluje“ (97,4 % žiakov). Pozitívne je, že len menšia časť respondentov zvolila rizikové stratégie, ktoré by mohli konflikt eskalovať alebo využívať formu protiagresie, ako napr. zdieľanie osobných informácií o provokatérovi (2,1 % žiakov).

Tabuľka 4 Preferovaná reakcia účastníkov na trolling v online diskusii

Zdroj: Vlastné spracovanie.

Záverečná položka sa zamerala na subjektívne hodnotenie spokojnosti účastníkov so vzdelávacou aktivitou na škále 0 – 10. Cieľom bolo zistiť, ako účastníci vnímajú užitočnosť a atraktívnosť aktivít, keďže motivácia a angažovanosť výrazne ovplyvňujú efekt prevencie.

Interpretácia prebehla cez kategorizáciu do intervalov, ktoré umožňujú prehľadnejšie vyhodnotenie výsledkov. Škála mala 5 intervalov, od negatívneho po pozitívne hodnotenie aktivity. Interval 0 – 2 predstavuje nespokojnosť (výrazne negatívne hodnotenie), 3 – 4 nízku spokojnosť, 5 – 6 miernu až neutrálnu spokojnosť, 7 – 8 vysokú spokojnosť a 9 – 10 veľmi vysokú spokojnosť.

Výsledky ukazujú na prevažne pozitívne prijatie aktivity – až 60,82 % respondentov hodnotilo spokojnosť v pásme 9 – 10 (veľmi vysoká spokojnosť) a 19,07 % v pásme 7 – 8 (vysoká spokojnosť). Nespokojnosť (0 – 2) uviedlo 8,76 % respondentov, pre ktorých aktivita nebola dostatočne prínosná alebo im nevyhovovala jej forma spracovania.

Priemerné hodnotenie (M = 7,98) znamená pozitívne prijatie aktivity, medián (Me = 9) ukazuje, že min. polovica respondentov hodnotila aktivitu priaznivo, a štandardná odchýlka (SD = 2,89) dokazuje, že väčšina odpovedí bola pozitívna, no objavili sa aj nižšie hodnoty.

Tabuľka 5 Hodnotenie spokojnosti so vzdelávacou aktivitou

Zdroj: Vlastné spracovanie.

Záver

Digitálne prostredie je pre adolescentov prirodzeným priestorom socializácie, no prináša špecifické formy kyberagresie, ktoré sa často maskujú ako humor či poznámky. Táto nejednoznačnosť zvyšuje riziko normalizácie online agresie a ovplyvňuje ochotu žiakov hľadať pomoc a voliť bezpečné stratégie reakcie. Preto bol vytvorený realizovaná zážitková preventívna aktivita „Daj Trollovi stopku“ z interaktívneho pracovného zošita Daj Trollovi stopku: Sprievodca svetom online nástrah (Sender, Gužíková, 2025), ktorý prepája vzdelávanie v uvedenej oblasti s modelovými situáciami a reflektívnymi úlohami primeranými veku žiakov stredných škôl.

Pilotné overenie ukázalo, že žiaci úspešne rozpoznávajú pojmy ako trolling, doxing či online shaming, väčšina (97,4 %) preferuje primeranú reakciu na trolling v online diskusii (napr. ignorovať, neeskalovať konflikt), a aktivita bola hodnotená veľmi pozitívne.

Materiál má význam aj v pedagogickom prostredí prípravy budúcich učiteľov – poskytuje prakticky využiteľný a metodicky štruktúrovaný nástroj na realizáciu preventívnych aktivít a systematické vedenie reflexie bezpečného správania v digitálnom prostredí.

Materiál slúži aj na prípravu budúcich učiteľov a podporuje rozvoj mediálnej gramotnosti a bezpečného online správania cez odporúčania:

• Učiť žiakov pravidlo „Nekŕmiť trolla“: vedome nereagovať impulzívne na provokáciu, neeskalovať konflikt ďalšími komentármi, nereagovať emotívne a nezvyšovať viditeľnosť príspevku ďalším zdieľaním či zapájaním sa do hádky, rozpoznať situácie, v ktorých je vhodnejšie nereagovať a namiesto toho využiť možnosti blokovania alebo nahlásenia obsahu.
• Posilňovať stratégie bezpečného zvládania online rizík: systematicky viesť žiakov k osvojeniu postupu „zastaviť sa, overiť, nereagovať/nahlásiť a vyhľadať dospelého“, teda podporovať schopnosť vedome eliminovať impulzívnu reakciu, overiť si kontext situácie, príp. uchovať relevantné dôkazy (screenshot), využiť mechanizmy nahlásenia a v prípade potreby vyhľadať pomoc dospelej osoby.
• Pracovať s modelovými situáciami zo školského prostredia: dodržiavať zásadu primeranosti v závislosti od veku žiakov, voliť scenáre z každodenného života formou zážitkových, diskusných a interaktívnych aktivít (rozhodovacie dilemy, komiks, spoločenská hra), ktoré umožňujú identifikáciu rizikového správania a spoločné hľadanie riešení.
• Posilňovať rešpekt a empatiu v online komunikácii: podporovať kritické uvažovanie o rozdiele medzi vtipom, ktorý nezasahuje dôstojnosť druhého, a obsahom, ktorý zosmiešňuje, zahanbuje alebo ubližuje, rozvíjať citlivosť voči dôsledkom verejného komentovania a zdieľania obsahu a poukazovať na právne i etické aspekty online správania a zodpovednosť za vlastné digitálne prejavy.

LITERATÚRA:

1. SENDER, B., GUŽÍKOVÁ, L. (2025). Daj Trollovi stopku: Sprievodca svetom online nástrah. Susan Slovakia: Trenčín. ISBN 978-80-974-4901-8.