Bezpečnosť školského prostredia v digitálnej dobe

Vydáno:

NOVÉ RIZIKÁ, VÝZVY A ÚLOHY ŠKOLY

V článku sa zaoberáme premenou chápania bezpečnosti školského prostredia v kontexte digitálnej doby. Poukazujeme na skutočnosť, kedy bezpečnosť už nie je vnímaná ako ochrana pred fyzickými hrozbami, ale predovšetkým poukazuje na riziká vyplývajúce z digitálneho prostredia. Apelujeme na vznik nových problémov, ktoré so sebou prináša internet a médiá (prioritne kyberšikana, digitálna adiktológia a negatívny vplyv sociálnych sietí na správanie a myslenie žiakov). Zároveň analyzujeme možné alternatívy pre školy pri zabezpečovaní bezpečného prostredia, pričom zdôrazňujeme význam preventívnych opatrení, jasne stanovených pravidiel a aktívnej úlohy učiteľa. Rovnako vyzdvihujeme potrebu systematického prístupu škôl k riešeniu rizík digitálnej doby a posilnenia ochrany žiakov.

 

Transformácia chápania bezpečnosti školského prostredia v digitálnej dobe

Bezpečnosť školského prostredia predstavuje jednu zo základných a nevyhnutných podmienok v rámci efektívneho edukačného procesu. V súčasnosti dochádza k zásadnej zmene tohto chápania, ktoré úzko súvisí s rozvojom digitálnych technológií a transformáciou sociálneho prostredia žiakov. Kým v tradičnom kontexte bezpečnosť školy predstavovala fyzickú ochranu a disciplinárne opatrenia, v podmienkach digitálneho prostredia ju vnímame ako potrebu komplexného prístupu, ktorý zahŕňa aj psychologické a sociálne aspekty (Emmerová, 2019).

Bezpečné školské prostredie z hľadiska humanistickej pedagogiky vymedzujeme ako priestor, kde sa žiak cíti prijatý, rešpektovaný a podporovaný vo vlastnom osobnostnom rozvoji. Dôraz sa pritom prioritne kladie na vytváranie pozitívnej klímy, dôvery a medziľudských vzťahov, ktoré sú nevyhnutné pre zdravý vývin osobnosti (Zelina, 2010). V tomto kontexte bezpečnosť nepoukazuje iba na absenciu ohrozenia, ale zahŕňa v sebe prítomnosť podmienok umožňujúcich sebarealizáciu a autentické učenie. Na uvedené princípy nadväzuje Miron Zelina, ktorý vyzdvihuje význam humanizácie výchovy a orientáciu školy v rámci rozvoja osobností žiakov. Z hľadiska jeho koncepcie by tak škola mala vytvoriť také prostredie, ktoré je založené na dôvere, akceptácii a rešpekte, pričom učiteľ zohráva úlohu facilitátora <