Bezpečnosť školského prostredia a prevenciu negatívnych javov sledovala ŠŠI v 134 ZŠ, z ktorých 3 boli súkromné, 9 cirkevných, 18 s vyučovacím jazykom maďarským, 2 s vyučovacím jazykom slovenským a maďarským, 2 s vyučovacím jazykom ukrajinským. Vyhodnotenie sa uskutočnilo na základe aktuálnych zistení z informačného dotazníka, z rozhovorov a z analýzy pedagogickej dokumentácie.
Program aktívnej ochrany v dokumentoch školy
Programpredchádzania sociálno-patologickým javom bol rozpracovaný v pedagogických a pracovných dokumentoch – v školskom poriadku, v plánoch práce školy, výchovného poradcu, koordinátora prevencie(koordinátor prevencie bol vymenovaný v 93,28 % škôl). Školský poriadok bol zväčša prerokovaný s orgánmi školskej samosprávy a v pedagogickej rade školy (77,61 %). V časti týkajúcej sa uvedenej problematiky vychádzal predovšetkým z metodického usmernenia MŠVVaŠ k prevencii a riešeniu šikanovania (niektoré subjekty aj ako samostatný dokument) a žiaci s ním boli oboznámení, okrem 9 škôl, preukázateľným spôsobom na začiatku školského roka. Vo viac ako 96 % subjektov vymedzoval opatrenia proti šíreniu legálnych a nelegálnych drog (fajčenie, pitie alkoholu, používanie iných škodlivín) a v takmer 92 % škôl upravoval podmienky na zaistenie ochrany pred diskrimináciou a násilím, šikanovaním. Podmienky bezpečnosti a ochrany zdravia upravovali aj prevádzkové poriadky umiestnené v odborných učebniach, telocvičniach, v školských kluboch detí a boli stanovené i pri organizovaní výletov, exkurzií, plaveckých či lyžiarskych výcvikov. K obsahu školského poriadku mali možnosť vyjadriť sa v niektorých kontrolovaných školách i žiaci a žiacke školské rady (ŽŠR), ktoré boli ustanovené v 24 % škôl. Podľa odpovedí v dotazníkoch si 36,94 % žiakov myslí, že školský poriadok prispieva k riešeniu negatívnych javov v ich správaní, záporné stanovisko vyjadrilo 24,18 %. Až 38,37 % nevedelo jeho účinnosť posúdiť, čo vytvára predpoklad, že nebol so žiakmi dostatočne prekonzultovaný, a to napriek tomu, že s ním boli oboznámení triednymi učiteľmi. Uvedené zistenie mohlo súvisieť aj s nepozornosťou žiakov. Priaznivejšie sa k školskému poriadku vyjadrili členovia ŽŠR. Pozitívny názor orientovaný na riešenie problémov v súvislosti s násilím a so šikanovaním potvrdilo až 87,10 % jej členov, pričom s pravidlami, ktoré sa týkali prevencie násilia a šikanovania, väčšina súhlasila (78,34 %). Čiastočný súhlas potvrdilo 15,67 % členov ŽŠR, nesúhlas 1,84 % a pravidlá k danému javu nepoznalo 4,15 %.
Nepriaznivým zistením bolo, že takmer 30 % členov ŽŠR nepoznalo meno koordinátora prevencie v škole, ako aj skutočnosť, že členovia ŽŠR sa zúčastňovali iba minimálne na riešení výchovných problémov.
Podujatia a aktivity preventívnej ochrany
Proces prevencie bol implementovaný aj do výchovno-vzdelávacej činnosti. Školy využívali okrem klasických metód aj moderné interaktívne metódy tak, aby ich prepojili so školskými aktivitami. Podujatia realizovali s cieľom zvyšovať právne vedomie žiakov, ale aj vyučujúcich a zákonných zástupcov, využívali odborne garantované preventívne programy a projekty[1], celoslovenské súťaže[2], zapojenie sa do národného programu realizovaného v spolupráci s Výskumným ústavom detskej psychológie a patopsychológie