V príspevku sa venujeme rozlíšeniu pojmov rizikové správanie a problémové správanie. Poukážeme na nové trendy vo vývine detí a mládeže. Ponúkame závery obsahovej analýzy plánov preventívnych aktivít základných a stredných škôl na príslušný školský rok, resp. plánov práce koordinátora prevencie, ktoré by mali vychádzať zo strategických dokumentov Slovenskej republiky či Európskej únie. Upozorníme na najväčšie nedostatky posudzovaných plánov a navrhneme niektoré odporúčania v rovine prevencie problémového správania žiaka.
Pojem rizikové a problémové správanie
U žiakov základných a stredných škôl sa vyskytujú rôzne druhy nevhodného – problémového správania, ktoré ešte nemusí byť zaraďované do skupiny sociálno-patologických javov. V oblasti školskej prevencie sa častejšie používa pojem rizikové správanie, čo sa prejavuje aj v strategických dokumentoch, metodických pokynoch a ďalších materiáloch (napr. v Pedagogicko-organizačných pokynoch pre školský rok 2018/2019).
Pojem rizikové správanie by mal, ako poukazujú viacerí autori (Miovský et al., 2010, Bělík, Hoferková, 2016), zmierniť stigmatizáciu žiakov s problémovým správaním. Rizikové správanie zahŕňa široký okruh maladaptívneho správania, čo však môže spôsobovať určitú nejednoznačnosť. Z pohľadu pedagogických a odborných zamestnancov škôl pre nevhodné, provokujúce, agresívne či nedisciplinované správanie žiakov je adekvátne označenie problémové správanie.
V súvislosti s problémovým správaním M. Lipnická (2014) uvádza, že má najčastejšie N (negatívne) znaky, ktoré dominujú dlhodobo, často sa opakujú a nepríjemne pôsobia na iných:
- neústupčivosť,
- nepozornosť,
- neprispôsobivosť,
- neposlušnosť,
- náladovosť,
- nevyspytateľnosť,
- neposednosť.
Problémové správanie môže byť aj symptómom zdravotného alebo sociálneho znevýhodnenia dieťaťa alebo jeho nadania. Trendy vo vývine detí a mládeže Spektrum problémového či rizikového správania žiakov je široké a neustále sa mení.
V prieskume z roku 2009 (Piovarčiová, Halašová, Miháliková, Bagalová, Gogolová, 2010), ktorého cieľom bolo identifikovať trendy vo vývine detí a mládeže, sa javia ako najnaliehavejšie:
- malá angažovanosť rodičov pri výchove detí,
- nárast agresie,
- príležitosti a ohrozenia informačno-komunikačnými technológiami (ďalej len „IKT“),
- vplyv médií.
Pre súčasnú situáciu je typické, že okrem javov, ktoré sa roky vyskytujú u detí a mládeže (záškoláctvo, užívanie dro