Správanie

Opakuje sa vo vašej triede problémové správanie stále dokola? Naučte sa čítať, čo sa za ním skrýva. V tomto module zistíte, ako rozpoznať potreby žiakov, identifikovať spúšťače konfliktov a reagovať tak, aby ste posilňovali dôveru a spoluprácu v triede. Získate praktické nástroje, vďaka ktorým premeníte konflikt na príležitosť pre rast – a vytvoríte bezpečné prostredie, kde vzťahy fungujú. Modul vychádza z reálnej praxe školskej mediácie a každodenných skúseností z tried. Modul vám prinesie lepšie porozumenie správaniu žiakov a pomôže vám včas rozpoznávať rizikové situácie. Získate konkrétne postupy, ktoré môžete okamžite využiť vo svojej triede, a zároveň si osvojíte prístupy vedúce k väčšiemu pokoju a spolupráci v skupine.

VÝZNAM VČASNEJ INTERVENCIE A POROZUMENIA PRÍČINÁM SPRÁVANIA Agresívne správanie detí je dôležité rozlišovať od bežných prejavov frustrácie. Kľúčové je chápať príčiny, nielen potláčať agresivitu. Rýchla detekcia a intervencia predchádzajú dlhodobým následkom, ako sú problémy v sociálnej adaptácii a rizikové správanie v dospelosti. Pri eskalácii agresivity je potrebné odborné posúdenie a spolupráca s profesionálmi. Včasná intervencia a emocionálna regulácia podporujú zdravý rozvoj detí.

V PREDŠKOLSKOM VEKU  Predškolský vek, obdobie medzi tretím a šiestym rokom života, je označovaný za vek hry, počas ktorého sa deti pripravujú na život v spoločnosti. V tomto čase dochádza k jedinečnému rozvoju schopností dieťaťa, či už psychomotorických, kognitívnych (poznávacích), osobnostných, sociálnych, morálnych, alebo jazykových.

V druhej časti príspevku zameranom na preventívne prístupy učiteľov k problémovému správaniu v primárnom vzdelávaní sme sa zamerali na postrehy od učiteľov, ktoré súvisia s organizačnými zmenami, komunikácia, včasná intervencia (napr. vzdelávanie učiteľov, prevzatie zodpovednosti za svoje činy a pod.). (Dokončenie z predchádzajúceho čísla)

Ministerstvo školstva predstavilo novú metodickú príručku, ktorá má školám pomôcť pri formovaní efektívnych stratégií prevencie rizikového správania. 

Ministerstvo školstva Slovenskej republiky sa aktívne angažuje v zlepšovaní starostlivosti o duševné zdravie detí a mládeže. 

V príspevku prinášame kvalitatívny pohľad učiteľov primárneho vzdelávania na problémové správanie žiakov, s ktorým sa učitelia stretávajú na všetkých stupňoch vzdelávania. Toto správanie začína byť chápané ako fenomén, ktorý s narastajúcou intenzitou negatívne ovplyvňuje spoločenský život, a stáva sa tak jedným z kľúčových objektov pozornosti verejnosti. Predovšetkým učitelia a vychovávatelia sú každodenne nútení riešiť nejaký konflikt, resp. čo najviac eliminovať prejavy nevhodného správania. V mnohých prípadoch konštatujú, že výsledky ich práce nezodpovedajú vynaloženému úsiliu. Vnímame veľkú potrebu zaoberať sa jeho riešením už v primárnom vzdelávaní a eliminovať tak možné následky do budúcnosti. V príspevku prezentujeme viaceré odporúčania pedagógmi priamo z praxe.

Nová praktická príručka na ranné kruhy je určená základným školám ako nástroj na podporu duševnej pohody detí.

Problémové správanie a dôsledky traumatizácie  Škola nie je len miestom realizácie vyučovacieho procesu, ale i sociálnych interakcií a kontaktu s rôznymi prejavmi správania sa detí i dospelých. Okrem pozitívnych a žiaducich sa deti a učitelia stretávajú aj s takými prejavmi, ktoré možno považovať za neštandardné, náročné, problémové. Ide napríklad o utiahnuté správanie, úzkostné prejavy, kolísanie nálad a v extréme až fóbiu zo školy, ktorá je nasledovaná negatívnymi javmi záškoláctva, sociálnej izolácie a pod.

Upevnené stereotypy i kultúrne vzorce správania len ťažko dokážu akceptovať, že rozmedzie na vzájomnú interakciu musí byť širšie. Musíme sa chrániť dostupnými odporúčaniami či priamo nariadeniami. Samotní verejní činitelia i riadiaci pracovníci porušujú tieto nariadenia, možno niekedy nie zámerne, ale už spomínanou silou stereotypu, resp. prekonaním diskomfortu pri dosahovaní svojich cieľov.

Každá situácia, ktorá je svojou podstatou problémová, môže z hľadiska vplyvu zainteresovaných osôb prinášať rôzne riešenia. Ak riešime iba správanie problémového žiaka a nepozrieme sa na jeho problémy v kontexte dosahu ďalších osôb, naše závery nemusia viesť k želanej zmene správania. Ak v triede opomenieme prevenciu v rámci skupinovej dynamiky, sanácia vzťahov býva náročnejšia. V triednych kolektívoch je dôležité usudzovať o dôsledkoch konania žiaka v čo najväčšom rozsahu a s ohľadom na všetky dotknuté skupiny.

V príspevku sa venujeme rozlíšeniu pojmov rizikové správanie a problémové správanie. Poukážeme na nové trendy vo vývine detí a mládeže. Ponúkame závery obsahovej analýzy plánov preventívnych aktivít základných a stredných škôl na príslušný školský rok, resp. plánov práce koordinátora prevencie, ktoré by mali vychádzať zo strategických dokumentov Slovenskej republiky či Európskej únie. Upozorníme na najväčšie nedostatky posudzovaných plánov a navrhneme niektoré odporúčania v rovine prevencie problémového správania žiaka.

Spektrum problémového či rizikového správania žiakov je široké a neustále sa mení. Žiak môže byť aktívnym konateľom nevhodného správania, ale aj jeho obeťou. Sexuálne správanie je vo všetkých kultúrach podriaďované všeobecne uznávaným mravným a právnym normám. Vo vzťahu k definovaniu normality sexuálneho správania nachádzame rozpory a nejasnosti v rozdielnosti posudzovania sexuálnych prejavov z aspektov kultúrne špecifických. Pri vymedzovaní normálneho sexuálneho správania možno uplatniť rôzne kritériá, napr. axiologické, sociálne, štatistické, právne, kultúrne a iné.

Vyberáme z časopisu Manažment školy v praxi V novom čísle časopise Manažment školy v praxi sa venujeme procesu individuálnej integrácie žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, problémovému a rizikovému správaniu žiakov,  efektívnej komunikácii v multikultúrnom prostredí. Rozobrali sme šikanovanie a ochranu pred rovesníckym násilím, ponúkame odporúčania v oblasti poskytovania cestovných náhrad zamestnancom školstva.   

Súčasný svet sa vyznačuje rôznorodosťou. Extrémnym tempom sa rozvíjajú globalizačné javy, ktoré zasahujú aj do školských lavíc. Vplyvom migrácie a voľného pohybu osôb dochádza k miešaniu príslušníkov rôznych kultúrnych celkov a k zosilňovaniu tlaku na ich akceptovanie, začlenenie a spoluprácu. Multikulturalizmus ako nositeľ základnej myšlienky miešania kultúr, národov, etník a rás podporuje taký spôsob komunikácie a správania, ktorý umožňuje uplatnenie vlastných práv a záujmov, zároveň však podporuje rešpektovanie individuality, hodnoty a potrieb jednotlivca alebo komunity iného kultúrneho celku.

V novembri 2018 došlo na zastávke školského autobusu k jednorazovej fyzickej potýčke medzi žiakmi 7. ročníka. Nikto sa nezranil. Konflikt natočili prítomné žiačky školy na mobil, nahrávku dali  k dispozícii rodičom účastníkov konfliktu, rodičia riaditeľovi školy. Riaditeľ školy na základe nahrávky označil správanie jedného z účastníkov za šikanu, s konaním žiaka oboznámil učiteľov na hodnotiacej porade za I. štvrťrok, po porade rodičom žiaka písomne oznámil, že žiak bude mať zníženú známku zo správania na polročnom vysvedčení (30.1.2019). Rodičia žiaka požiadali o pomoc CPPPaP, psychologička na základe dostupných informácií, video nahrávky a osobného pohovoru nepotvrdila šikanu. Je možné, aby rodičia požiadali riaditeľa školy o podrobné preverenie situácie a v prípade nepreukázania šikany  o zrušenie rozhodnutia o zníženej známke zo správania za I. polrok?

Výchova k prosociálnosti žiakov je dobrým prostriedkom na zvýšenie sociálneho porozumenia, tolerancie, dôvery, zníženia rizika konfliktov, a tým aj primárnej prevencie. V rozvoji prosociálnosti, empatie a tolerancie vidíme význam pri utváraní osobnosti žiaka, najmä v jeho sociálnom a morálnom vývine. Vzhľadom ku skutočnosti, že škola hneď po rodine patrí medzi sekundárne výchovné a socializačné činitele, ťažisko preventívneho úsilia by malo spočívať prioritne na nej. Uskutočňovanie primárnej prevencie v školách by sa malo stať nevyhnutnosťou a umocnené vzájomnou spoluprácou pedagogických a odborných zamestnancov školy.

Vývin dieťaťa je navzájom sa prepájajúci proces spájajúci minulé a predpoklad budúceho. Výchova však často nerešpektuje žiaducu vývinovú kontinuitu a je skôr radom požiadaviek na urýchlenie a sformovanie vývoja dieťaťa. Dnes sa deti často dostávajú do situácií, pre ktoré nie sú dostatočne „zrelé“. A nie sú to len situáciu pripravenosti na školu. Skorým rozpoznaním rôznych ťažkostí detí môžeme predísť tomu, aby bolo dieťa v škole neúspešné.

Psychológia zdravia a kvality života učiteľa a žiaka (4.) Žijeme v období, keď otázky sebaobdivu a samoľúbosti sú prezentované médiami takmer na každom kroku. Deti sú vnímavé bytosti a tento rozmer postrehnú skôr, ako si dospelí začnú uvedomovať hrôzu, ktorá opantá myseľ dieťaťa, ktoré si vytvorí podvedomý obraz o sebe, pri ktorom sa chce stotožniť s objektom svojho mediálneho idolu. Žijeme v širokom diapazóne sociálno-spoločenských extrémov, usilujeme sa o perfekcionizmus, živíme sa klamnými predstavami o dokonalosti. 

V spoločnosti, ale aj v odborných kruhoch sa všeobecne konštatuje, že v školách sa čoraz častejšie objavuje nežiaduce správanie sa žiakov, a to nielen voči spolužiakom, ale aj voči učiteľom. Príčin je viacero. Súvisia napr. s autoritou učiteľa, nevhodnými interakčnými vzťahmi medzi učiteľom a žiakom, ktoré môžu vyústiť až do devalvačných prejavov žiaka voči učiteľovi a pod. Príspevok sa zaoberá otázkami prevencie práve týchto prejavov žiaka voči osobe učiteľa a predstavením predmetnej problematiky.