Problémové správanie a dôsledky traumatizácie
Škola nie je len miestom realizácie vyučovacieho procesu, ale i sociálnych interakcií a kontaktu s rôznymi prejavmi správania sa detí i dospelých. Okrem pozitívnych a žiaducich sa deti a učitelia stretávajú aj s takými prejavmi, ktoré možno považovať za neštandardné, náročné, problémové. Ide napríklad o utiahnuté správanie, úzkostné prejavy, kolísanie nálad a v extréme až fóbiu zo školy, ktorá je nasledovaná negatívnymi javmi záškoláctva, sociálnej izolácie a pod.
Problémové správanie je pretrvávajúcim predmetom výskumu viacerých vedeckých disciplín, keďže v našej spoločnosti býva považované za jednu z najčastejších foriem klinických ťažkostí dieťaťa. Aj v škole je rušivé správanie skôr rozpoznané a označené ako problém. Dieťa sa javí byť neposlušné, vyrušuje počas vyučovacej hodiny, môžu sa u neho objavovať záchvaty hnevu, kričí, vulgárne sa vyjadruje, odmieta dodržiavať pravidlá a pokyny. V závažnejšej podobe sa môže objaviť rizikové správanie, agresívne prejavy voči sebe či ostatným, úteky, poškodzovanie školského majetku a pomôcok. Problematickým je i nevhodné sociálne správanie, napríklad klamanie, kradnutie, neadekvátne sexuálne správanie.
Problémy v správaní sa môžu vyskytnúť u ktoréhokoľvek dieťaťa, napríklad v kontexte vývinových zmien (puberta), v dôsledku neštandardnej situácie alebo krátkodobého oslabenia sebaregulácie. Sú však i deti, u ktorých je náročné správanie až typické. Často tieto deti bez ďalšieho posudzovania dostanú nálepku „problémové” či „nevychované”, príp. sa dostanú do psychologickej a/alebo psychiatrickej starostlivosti a stanovená diagnóza (v lepšom prípade) pomôže porozumieť a riešiť ich ťažkosti.
Mnohí učitelia čelia výzve vzdelávať žiakov a študentov zasiahnutých traumatickou skúsenosťou často bez toho, aby o nej vedeli, resp. boli v tejto téme školení. Bývajú konfrontovaní s prejavmi porúch pozornosti a hyperaktivitou, šikanovaním, odmietaním školskej dochádzky, poruchami správania, roztržitosťou, slabou emocionálnou reguláciou a hypervigilanciou (nadmernou ostražitosťou). Žiaci môžu do školy prichádzať s tými najlepšími úmyslami a dúfajú, že sa im podarí zvládať jednotlivé úlohy bez zlyhaní. Napriek všetkej snahe sa však môžu na konci dňa ocitať v odpore, frustrovaní a bez nádeje na úspech – podobne, ako ich učitelia.
Problémové správanie v kontexte traumy
Netypické až extrémne správanie a prežívanie sú zväčša chápané ako symptómy duševného ochorenia, nie ako možné mechanizmy adaptácie na stresovú udalosť alebo dávnejšiu či akútnu traumu (Klepáčková a kol., 2020). Mnohé z problematických prejavov sú však skutočne dôsledkom traumy. Hoci na prvý pohľad sa môže zdať, že škola nie je miestom, kde sa môžu a majú riešiť problémy súvisiace s traumatickými udalosťami, opak je pravdou. Je to nevyhnutné pre hlavné poslanie a účel škôl – učenie.
Traumatizované deti majú štatisticky horší prospech ako iné deti, častejšie sa u nich vyskytujú poruchy správania, bývajú zo škôl viac vylučované ako problematické.
Jedinci, ktor