Problémové správanie sa neprejavuje len ako individuálne zlyhávanie žiaka, ale ako jav, ktorý často signalizuje vývinové, emocionálne alebo sociálne ťažkosti. Jeho vplyv nemožno vnímať len na úrovni jednotlivého žiaka. Výrazným spôsobom zasahuje celkovú klímu triedy, narušuje plynulosť vyučovania a znižuje efektivitu edukačného procesu. Opakované vyrušovanie, konflikty či agresívne prejavy môžu viesť k zhoršeniu vzťahov medzi žiakmi, k poklesu motivácie celej triedy a k zvýšeniu stresu pedagogických zamestnancov. V konečnom dôsledku tak problémové správanie ovplyvňuje nielen výkon jednotlivca, ale aj kvalitu vzdelávania ako celku. Dôležitým aspektom je aj jeho vplyv na pracovné podmienky učiteľov. Pedagóg sa čoraz častejšie ocitá v náročnej pozícii, kde musí súčasne plniť úlohu vzdelávateľa, vychovávateľa aj manažéra triedy. Riešenie problémového správania si vyžaduje zvýšenú mieru pozornosti, individuálny prístup a schopnosť flexibilne reagovať na nepredvídateľné situácie. To môže viesť k zvýšenému pracovnému zaťaženiu, frustrácii a v niektorých prípadoch aj k syndrómu vyhorenia.

Prečo prípadové štúdie?

Výskum bol realizovaný ako kvalitatívna analýza prípadových štúdií žiakov mladšieho školského veku s dlhodobo sa vyskytujúcim problémovým správaním a poruchami správania.

Tento prístup umožňuje:

• zachytiť komplexnosť správania v reálnom školskom kontexte,
• identifikovať súvislosti medzi prostredím, osobnosťou žiaka a jeho správaním,
• analyzovať účinnosť konkrétnych podporných opatrení.