Úloha bola sledovaná v 86 základných školách (ďalej „ZŠ“), z nich bolo 6 cirkevných, 3 súkromné, 6 škôl bolo s vyučovacím jazykom maďarským, 4 s vyučovacím jazykom slovenským a maďarským. Vyhodnotenie sa uskutočnilo na základe zistení z dotazníkov zadávaných riaditeľovi školy, žiakom školy (2 877 respondentov 5. až 8. ročníka plnoorganizovaných škôl, z nich bolo 1 439 chlapcov, 1 438 dievčat) a členom žiackej školskej rady (ustanovená v 27 školách – 213 respondentov), z rozhovorov a z dokumentácie školy.
Primárnym poslaním kontrolovaných subjektov bolo nielen efektívne vzdelávanie zamerané na rozvoj kognitívnych schopností žiakov, ale aj garantovanie bezpečného školského prostredia a utváranie podmienok pre uplatňovanie prevencie spoločensky nežiaducich javov. Základný rámec na predchádzanie a riešenie uvedenej problematiky školy pretransformovali do svojich pedagogických dokumentov – školských poriadkov, interných dokumentov k prevencii a riešeniu šikanovania, plánov práce (školy, výchovného poradcu, koordinátora prevencie, metodických orgánov), pracovných poriadkov a systémových aktivít.
Pri zostavovaní školských poriadkov vychádzali z deklarácie ľudských práv a všeobecne záväzných právnych predpisov. Pri stanovených pravidlách slušného správania mali väčšinou zadefinované aj sankcie za ich porušenie a tiež jasne vymedzené povinnosti oznamovať náznaky šikanovania. Niektoré obsahovali nedostatky v spracovaní jednotlivých častí. Vo viacerých subjektoch rozpracovali interné smernice, ktoré zahŕňali okrem zrozumiteľných informácií o šikanovaní, o formách prejavov v správaní žiakov tiež aj postup riešenia problému pri jeho výskyte v školskom prostredí. Boli aj také (11,6 %), ktoré v príslušnej pedagogickej dokumentácii nevenovali dostatočnú pozornosť vypracovaniu systému aktívnej ochrany žiakov pred nežiaducimi vplyvmi.
S obsahom školského poriadku boli žiaci oboznámení preukázateľným spôsobom na začiatku školského roka. Podľa odpovedí v zadaných dotazníkoch si 35,7 % žiakov myslí, že školský poriadok prispieva k riešeniu negatívnych prejavov v ich správaní. 37,4 % nevedelo posúdiť jeho účinnosť v tomto kontexte, 26,9 % vyjadrilo záporne stanovisko.
Pozitívnejší názor mali členovia žiackej školskej rady (ďalej „ŽŠR“). Z nich až 83,1 % kladne hodnotilo jeho prínos pri eliminovaní agresívneho správania, pričom 79,3 % s určenými pravidlami súhlasilo, 15 % respondentov ich uznalo iba čiastočne alebo vôbec, vyše 5 % uviedlo, že ich nepozná. Pri tvorbe školského poriadku riaditelia spolupracovali so ŽŠR alebo priamo so žiakmi (ak nebola ustanovená). Úplnú zapracovanosť ich námetov a návrhov