Poruchy správania

Žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ďalej len „ŠVVP”) sú jednou z minorít v populácii. Podľa aktuálnych analýz neziskovej organizácie MESA10 (centrum pre ekonomické a sociálne analýzy) je podiel žiakov so ŠVVP na Slovensku štvrtý najvyšší v Európe, na základných školách tvoria takmer až pätinu populácie všetkých žiakov.  

Rodičia dieťaťa individuálne začleneného (autizmus a ďalšie pridružené poruchy učenia správania) v škole si neželajú, aby spolužiaci v triede vedeli, že má poruchy učenia, správania. V akej miere môže/nemôže triedny učiteľ informovať ostatných žiakov v triede, že súťasťou ich kolektívu je dieťa so ŠVVP? Môže sa takéto dieťa zúčastniť školy v prírode? 

Psychológia zdravia a kvality života učiteľa a žiaka (4.) Žijeme v období, keď otázky sebaobdivu a samoľúbosti sú prezentované médiami takmer na každom kroku. Deti sú vnímavé bytosti a tento rozmer postrehnú skôr, ako si dospelí začnú uvedomovať hrôzu, ktorá opantá myseľ dieťaťa, ktoré si vytvorí podvedomý obraz o sebe, pri ktorom sa chce stotožniť s objektom svojho mediálneho idolu. Žijeme v širokom diapazóne sociálno-spoločenských extrémov, usilujeme sa o perfekcionizmus, živíme sa klamnými predstavami o dokonalosti. 

Problémové správanie žiakov sa presúva do čoraz nižších vekových skupín. Učitelia sa každodenne stretávajú so žiakmi, ktorých možno považovať za rizikových, a to tak z aspektu učenia, ako aj správania. Ide o žiakov so správaním komplikujúcim interakciu s inými deťmi v triede, s učiteľom, s rodičmi. Hovoríme najmä o prejavoch agresívneho správania, odmietaní plnenia pravidiel, ktoré vyplývajú z pedagogického procesu. Skúsenosť potvrdzuje fakt, že ak ich bude viac, pravdepodobne vzniknú rôznorodé problémy, ktoré bude treba citlivo riešiť. 

V súčasnom období sa v našich ZŠ čoraz viac stretávame so žiakmi, ktorým bola diagnostikovaná špecifická porucha učenia a správania. Uvedení žiaci musia byť vzdelávaní v ZŠ, z čoho vyplýva, že je nevyhnutné využívať špeciálne metódy a formy práce s nimi. Pre učiteľa je to mimoriadne náročné, nakoľko narúšajú edukačnú pohodu pri získavaní vedomostí a nie sú práve najpovzbudivejším výchovným vzorom pre ostatné deti. Na učiteľa, ktorý takéto dieťa alebo deti v triede má, sú kladené mimoriadne nároky a preto je nevyhnutné, aby aktualizoval poznatky o práci s danou anomáliou. Deti, ktoré majú poruchu pozornosti, žijú stále pod tlakom značne náročných situácií, ktoré vznikajú vplyvom prejavov ich poruchy. Stále bojujú o uznanie a úspech a zväčša tento boj nezvládajú. Denne sa stretávajú so situáciami, ktoré sú pre ostatné deti normálne, bežné, ale ony na ne nestačia, nezvládajú ich a navyše si to uvedomujú.

Sú deti v školách viac neposlušné? Ide o prejavy porúch? Výrazy autizmus a ADHD sa čoraz viac objavujú v slovníkoch učiteľov či vychovávateľov. S odborníkmi sa však zhodujú, že môže ísť o inteligentné, niekedy i nadané deti. Metodicko-pedagogické centrum (MPC) v utorok prilákalo práve na túto tému viac ako 70 záujemcov. 

Výchovné problémy vyplývajúce z porúch aktivity detí dnes patria medzi najčastejšie oblasti, ktoré rodičia a učitelia konzultujú s odbornými pracoviskami. Tieto problémy veľmi často vyvolávajú rozporuplné postoje ako odbornej verejnosti tak aj spoločnosti. Nová publikácia z našej dielne Hyperaktivita nebo hypoaktivita - výchovný problém? rieši danú problematiku komplexne a ponúka netradičné témy, ktoré pracujú aj s vysoko odbornou problematikou, ktorá v tomto kontexte dosiaľ v tomto druhu literatúry nebola cielene riešená. 

Pri príležitosti tohtoročného Medzinárodného dňa osôb so zdravotným postihnutím (3. december), vydala Agentúra EÚ pre základné práva správu, ktorá skúma formy, príčiny a prostredie, v ktorom sa pácha násilie na deťoch so zdravotným postihnutím a ktorá navrhuje kroky na boj proti nemu a na lepšiu ochranu týchto detí.

S problematikou porúch správania u detí predškolského veku sa v prostredí materských škôl stretávame čoraz častejšie. Z hľadiska príčin vzniku porúch správania ich môžeme rozdeliť na vnútorné, ktoré sú podmienené biologicky, vonkajšie, na ktoré pôsobia rôzne psychologické faktory a tie, ktorú sú postavené na spolupôsobení vonkajších a vnútorných podmienok.

Individuální vzdělávací plán (dále IVP) je závazný pracovní materiál sloužící všem, kteří se podílejí na výchově a vzdělávání integrovaného žáka. Vzniká na základě spolupráce mezi jednotlivými učiteli, pracovníkem provádějícím reedukaci, vedením školy, pracovníkem pedagogicko-psychologické poradny nebo speciálně pedagogického centra a žákem a jeho rodiči (Zelinková, 2007).

Štátna školská inšpekcia uskutočnila tematické inšpekcie v 24 špeciálnych výchovných zariadeniach (ŠVZ), čo predstavuje 92 % všetkých ŠVZ v SR. Obsahom inšpekcie bolo plnenie úlohy 4.5 z Národného akčného plánu pre deti na roky 2013 – 2017, monitoring z hľadiska dodržiavania detských a ľudských práv. Zameriaval sa na zlepšenie kvality života detí, výchovu a vzdelávanie, zaobchádzanie a starostlivosť o ne.

S ohledem na nutnost posílení odborných kompetencí učitelů při rozpoznávání základních znaků specifických poruch učení a chování (dále SPUCH) se text zaměřuje právě na možnosti pedagogické diagnostiky, na metody, kterých může učitel ve své práci využít, pozornost se soustřeďuje na popis konkrétních projevů, s nimiž se učitel v průběhu pedagogické práce může setkat a na které by měl reagovat vhodnými pedagogickými zásahy. Nedílnou součástí pedagogické diagnostiky je rovněž práce s chybou – jako významným diagnostickým nástrojem, proto je v textu uvažována i tato problematika.

Škola ako profesionálna inštitúcia zabezpečuje realizovanie prevencie, predovšetkým primárnej a keďže je problémové správanie rozšírené, tak aj sekundárnej. V nej ide o komplexnú starostlivosť o žiakov s problémovým správaním, počnúc výchovnými problémami v rodine, cez porušovanie školského poriadku, končiac porušovaniami ustanovení platnej legislatívy.

V príspevku opíšeme javy, ktoré sprevádzajú konfliktné situácie v prostredí školy z pohľadu najviac zainteresovaných osôb na riešení problémov súvisiacich s neželaným správaním žiaka. Vymenujeme možné príčiny týchto javov a navrhneme účinné formy riešenia záťažových situácií, ktoré môžu byť východiskom prevencie v rovine mediácie konfliktov zo strany riaditeľa školy ako dôležitej autority.

Úloha bola sledovaná v 86 základných školách (ďalej „ZŠ“), z nich bolo 6 cirkevných, 3 súkromné, 6 škôl bolo s vyučovacím jazykom maďarským, 4 s vyučovacím jazykom slovenským a maďarským. Vyhodnotenie sa uskutočnilo na základe zistení z dotazníkov zadávaných riaditeľovi školy, žiakom školy (2 877 respondentov 5. až 8. ročníka plnoorganizovaných škôl, z nich bolo 1 439 chlapcov, 1 438 dievčat) a členom žiackej školskej rady (ustanovená v 27 školách – 213 respondentov), z rozhovorov a z dokumentácie školy.

Šikanovanie je problém, ktorý naša spoločnosť zaznamenáva už od nepamäti. Každý iste uzná, že byť obeťou šikanovania nie je nič príjemné. Nie je to len fyzická bolesť, nadávky, urážky počas vyučovania, ale aj pocit strachu cestou z a do školy. Ide o pokles sebavedomia.