Psychológia zdravia a kvality života učiteľa a žiaka (4.)
Žijeme v období, keď otázky sebaobdivu a samoľúbosti sú prezentované médiami takmer na každom kroku. Deti sú vnímavé bytosti a tento rozmer postrehnú skôr, ako si dospelí začnú uvedomovať hrôzu, ktorá opantá myseľ dieťaťa, ktoré si vytvorí podvedomý obraz o sebe, pri ktorom sa chce stotožniť s objektom svojho mediálneho idolu. Žijeme v širokom diapazóne sociálno-spoločenských extrémov, usilujeme sa o perfekcionizmus, živíme sa klamnými predstavami o dokonalosti.
Vytvorili sme spoločenský rozmer, v ktorom si ceníme len to, čo je intelektuálne, bezchybné, dokonalé v zmysle statusu, výzoru, úspechu. Prirodzenosť, praktickosť, manuálna práca a emócie sú vnímané ako prežitok, prípadne ako prejav slabošstva alebo zníženej intelektuálnej schopnosti. Neuvedomujeme si, že krivé zrkadlá spoločnosti zanechávajú pečať v psychickom vývine dieťaťa. Vo vzájomných vzťahoch medzi učiteľmi a žiakmi zabúdame, že výchovná nedôslednosť, nedostatočný záujem, povrchnosť, sa prejavia ako obojstranný duševný diskomfort, ktorý môže mať rôzne podoby, nevynímajúc ani prvky narcistickej poruchy, ktoré predstavujú rovnako pre učiteľa, ako aj pre žiaka ťažké úskalia adjustácie v školskom prostredí.
V pedagogickej praxi sa často stretávame s rôznorodými prejavmi detí, ktoré predstavujú v určitom rozmere odchýlku od normy. V poslednej dobe narastá počet detí, ktoré v sebe nesú prvky narcistickej poruchy osobnosti. Narcistické spôsoby správania predstavujú súčasť ich prirodzeného vývinu. Ženy aj muži v každom čase a v každej kultúre zdôrazňovali svoj vzhľad, status, materiálne zabezpečenie rôznymi znakmi, ktorými sa mali potrebu odlíšiť od iných. Z vývinu ľudskej psychiky vyplýva, že medzi 3 – 5 rokom života je vo vývine jasne identifikovaný nadmieru pozitívny postoj k sebe, ktorý je v tomto období na vrchole rozkvetu. Deti v tejto fáze vývinu preceňujú svoju veľkosť, moc, silu, schopnosti, a to nie len v prežívaní seba, ale aj vo verbalizácii prejavu. Časté „ja som múdrejší, silnejší, krajší, ja viem lepšie, ja budem hlavný hrdina, ja som väčší bojovník“, podčiarkuje fakt, že tento postoj chráni dieťa pred predčasným vpádom triezvej reality. V tejto vývinovej fáze dieťa potrebuje oporu, pochvalu, obdiv svojich rodičov a blízkych, aby si mohlo vytvoriť úctu k sebe samému.
Výchova dieťaťa bez rešpektu k sebe samému, zacielená na to, aby dieťa ponižovala, zahanbova