Osobnosti

ŽIVOT A KARIÉRA OSOBNOSTI  Ladislav Ďurič bol výraznou postavou slovenského školstva, psychológie a pedagogiky 20. storočia. Svoju kariéru začal ako učiteľ na malých vidieckych školách, no postupne sa vypracoval na rešpektovaného odborníka, ktorý prispel k rozvoju odboru pedagogickej psychológie. Hoci prešiel aj zložitým obdobím normalizácie, nikdy neprestal pracovať na zlepšovaní vzdelávania a porozumení psychologickým potrebám žiakov. Bol autorom prvej slovenskej učebnice pedagogickej psychológie a jeho vrcholná práca vyšla pod záštitou UNESCO.

Psychické problémy a poruchy nie sú u detí vôbec zriedkavé. Ich duševné zdravie je omnoho zraniteľnejšie ako u dospelých. Rodičia zvláštne spôsoby správania u detí prehliadajú, učitelia pri organizovaných formách interakcie ich nemusia postrehnúť a ak postrehnú, musia veľmi citlivo tento postreh komunikovať s rodičmi. Približne 15 % populácie do 18 rokov trpí psychickými odchýlkami a poruchami, ktoré významne ovplyvňujú ich spokojnosť, osobnostný vývin a ich funkčnosť v dospelosti. V príspevku sa venujeme téme sociopatie a histriónskym črtám osobnosti.

Príspevok je motivovaný zmenou pohľadu na význam školy a vzdelávania v 21. storočí. Nové formy a metódy vzdelávania, ktoré priniesla mimoriadna situácia v období od 13. marca do súčasnosti, významne ovplyvnili pohľad na úlohu lídra pedagogického tímu. Informácie môžu slúžiť ako podklad pre vypracovanie kompasu osobného rozvoja lídrov s ohľadom na zmeny, ktoré možno začleniť do pripravovaných vízii digitálnej transformácie školy. Sumarizujeme pohľad na úlohu lídra zmien, ktoré by dokázali zabezpečiť trvalo udržateľnú kvalitnú výučbu v online prostredí, pri prezenčnom alebo pri kombinovanom vzdelávaní.

V týchto dňoch je tomu rok, čo pandémia a mimoriadne opatrenia s ňou súvisiace spôsobili zmeny nielen v spoločnosti, ale aj v edukácii. Zatvorili sa školy, začalo sa využívať dištančné vzdelávanie. Nechceme písať o tom, že dištančné vzdelávanie nemôže nahradiť každodenný interakčný vzťah učiteľa žiaka, ani o tom, že dištančné vzdelávanie nás priviedlo k doposiaľ málo (alebo aj vôbec) využívaným metódam a formám práce učiteľov so žiakmi. V príspevku sa venujeme metodickým orgánom školy, ktoré v súčasnej dobe plnia veľmi dôležitú úlohu a ich opodstatnenosť vnímame ako zásadnú pre zabezpečenie kvality metodického riadenia škôl. Sústredenie sa na osobnosť učiteľa je oblasťou, ktorej je v zahraničí venovaná mimoriadna pozornosť. V článku jej venujeme pozornosť aj my.

Zo staršej histórie školstva sa nám zreteľne vynára postava bardejovského humanistického pedagóga Leonarda Stöckela (1510 – 1560).

Samuel Ormis (1. júl 1824, Revúca – 18. september 1875, Revúca) – slovenský pedagóg, učiteľ, spisovateľ, autor viacerých učebníc, najmä však jednej z prvých moderných učebníc pedagogiky Výchovoveda pre seminaristov a rodičov (1871) určenú budúcim učiteľom na Slovenskom evanjelickom gymnáziu v Revúcej.

Vyberáme z časopisu Manažment školy v praxi tému Prví učitelia našich historických osobností. Spoznajme prvých učiteľov Miloslava Hodžu, Branislava hronca, Andreja Radlinského, Mateja Bela, Branislava Hronca, Andreja Radinského, Adama Františka Kollára, Jána Kalinčiaka, Andreja Hlinku, Milana Rastislava Štefánika, Ľudovíta Štúra, Pavla Országha Hviezdoslava, Martina Kukučina, Ladislava Novomeského, Jána Kvačalu, Janka Matušku.

Andrej Ľudovít Radlinský (8. júl 1817, Dolný Kubín – 26. apríl, 1879 Kúty) – rímskokatolícky kňaz, jazykovedec, vydavateľ, spisovateľ. Zakladateľ Spolku Svätého Vojtecha, spoluzakladateľ Matice slovenskej.

Ivan Branislav Zoch (24. jún 1843, Jasenová – 27. december 1921, Modra) – slovenský polyhistor, fyzik, profesor slovenského gymnázia v Revúcej. 

V časti Prví učitelia našich historických osobností prinášame portrét Karola Dobisa, učiteľa Jura Hronca, vysokoškolského učiteľa, pedagóga a nestora slovenskej matematiky, iniciátora vzniku viacerých vysokých škôl na Slovensku a Leopolda Brucka, učiteľa Janka Matúšku, básnika, prozaika, dramatika. 

Ján Kvačala (1862, Báčsky Petrovec, dnes Srbsko – 1934, Viedeň, Rakúsko) – ev. kňaz, cirkevný historik, komeniológ, tvorca modernej komeniológie, vedy o Jánovi Amosovi Komenskom. Po štúdiách v rodnom Petrovci, Sarvaši a Bratislave ukončil svoje vzdelávanie na univerzite v Lipsku. Štúdium ukončil dizertačnou prácou o Komenskom. Od tých čias sa systematicky zameral na štúdium života a diela J. A. Komenského. V knižniciach a archívoch po celej Európe objavil a vo vedeckej tvorbe publikoval dovtedy neznáme dokumenty z jeho života a diela.

Prví učitelia našich historických osobností Ladislav Novomeský (1904, Budapešť – 1976, Bratislava) – politik, povereník školstva a osvety, básnik, ľavicový intelektuál. Narodil sa v Budapešti, kde absolvoval aj ľudovú školu. Po návrate do Československej republiky sa začal pripravovať na pedagogickú dráhu na Masarykovom I. štátnom československom učiteľskom ústave v Modre, ale ako učiteľ pôsobil len krátky čas.

Pavol Országh Hviezdoslav (1849 Vyšný Kubín – 1921 Dolný Kubín) – básnik, dramatik, prekladateľ, právnik. Gymnázium absolvoval v Miškovci a v Kežmarku, právnické štúdiá na Právnickej akadémii v Prešove.

Ľudovít Štúr (1815 Uhrovec – 1856 Modra) – slovenský politik, filozof, literát, najvýznamnejší predstaviteľ slovenského národného života druhej polovice 19. storočia.

Osobnosť učiteľa má zásadný vplyv  na vytváranie atmosféry v triede. Inak „zrejú“ vzťahy v pozitívnom prostredí, kde dôvera je základnou podmienkou spolupráce a inak v prostredí, kde kultúra školy nepraje zdravej komunikácii. Zrelosť manažmentu školy vymedzuje proces prijímania názorových rozdielov, určuje hranice tolerancie a vzájomného rešpektu. Aká je a aká by mala byť osobnosť lídrov škôl?

Osobnosť učiteľa má zásadný vplyv  na vytváranie atmosféry v triede. Inak „zrejú“ vzťahy v pozitívnom prostredí, kde dôvera je základnou podmienkou spolupráce a inak v prostredí, kde kultúra školy nepraje zdravej komunikácii. Zrelosť manažmentu školy vymedzuje proces prijímania názorových rozdielov, určuje hranice tolerancie a vzájomného rešpektu. Aká je a aká by mala byť osobnosť lídrov škôl?

Psychológia zdravia a kvality života učiteľa a žiaka (4.) Žijeme v období, keď otázky sebaobdivu a samoľúbosti sú prezentované médiami takmer na každom kroku. Deti sú vnímavé bytosti a tento rozmer postrehnú skôr, ako si dospelí začnú uvedomovať hrôzu, ktorá opantá myseľ dieťaťa, ktoré si vytvorí podvedomý obraz o sebe, pri ktorom sa chce stotožniť s objektom svojho mediálneho idolu. Žijeme v širokom diapazóne sociálno-spoločenských extrémov, usilujeme sa o perfekcionizmus, živíme sa klamnými predstavami o dokonalosti. 

V spoločnosti, ale aj v odborných kruhoch sa všeobecne konštatuje, že v školách sa čoraz častejšie objavuje nežiaduce správanie sa žiakov, a to nielen voči spolužiakom, ale aj voči učiteľom. Príčin je viacero. Súvisia napr. s autoritou učiteľa, nevhodnými interakčnými vzťahmi medzi učiteľom a žiakom, ktoré môžu vyústiť až do devalvačných prejavov žiaka voči učiteľovi a pod. Príspevok sa zaoberá otázkami prevencie práve týchto prejavov žiaka voči osobe učiteľa a predstavením predmetnej problematiky.

Osobnosť patrí v súčasnosti k frekventovane diskutovaným pojmom u laickej aj odbornej verejnosti. V bežnom živote sa daným pojmom označuje niekto významný, slávny, známy, čo však nie je adekvátne označenie. Osobnosťou je každý z nás, pretože sa ňou stáva človek v priebehu svojho vývinu. Možno konštatovať, že osobnosť je bio-psycho-socio-kultúrna a tanscendentálna jednota. Vedné disciplíny, najmä pedagogika, psychológia, sociológia, ale aj iné definujú osobnosť z aspektu svojho vedeckého zamerania. Osobnosťou sa označuje jednota psychických, fyzických, zdedených a získaných vlastností, prejavujúcich sa v správaní jednotlivca, pričom znakom každej osobnosti je jedinečnosť.

V posledných rokoch prešlo slovenské školstvo mnohými zmenami. V oblasti regionálneho školstva sa v roku 2008 začala tzv. obsahová reforma, ktorá, podľa nás, priniesla síce zmeny, no zabehnutý systém vychýlila z fungujúcich výchovno-vzdelávacích postupov. Koncepčné reformy nepriniesli zásadné zvýšenie kvality a úrovne vzdelania. Celoslovenské merania výsledkov edukačného procesu, správy štátnej školskej inšpekcie a skúsenosti učiteľov signalizujú, že kvalita školstva na Slovensku stagnuje, dokonca klesá. Uvedomujeme si, že úroveň vedomostí a osobnostných kvalít žiakov je v značnej miere ovplyvňovaná osobnostnými kvalitami, mravným rozmerom, vedomosťami a pedagogickým taktom učiteľa, s ktorým žiaci prichádzajú do kontaktu.