ŽIVOT A KARIÉRA OSOBNOSTI
Ladislav Ďurič bol výraznou postavou slovenského školstva, psychológie a pedagogiky 20. storočia. Svoju kariéru začal ako učiteľ na malých vidieckych školách, no postupne sa vypracoval na rešpektovaného odborníka, ktorý prispel k rozvoju odboru pedagogickej psychológie. Hoci prešiel aj zložitým obdobím normalizácie, nikdy neprestal pracovať na zlepšovaní vzdelávania a porozumení psychologickým potrebám žiakov. Bol autorom prvej slovenskej učebnice pedagogickej psychológie a jeho vrcholná práca vyšla pod záštitou UNESCO.
Ladislav Ďurič sa narodil 24. júna 1928 v Plavých Vozokanoch (okres Levice). Keď mal desať rokov, jeho rodná obec sa stala súčasťou Maďarska, kde prežil vojnové roky. Rovnako boli pripojené k Maďarsku aj neďaleké Levice, kde v roku 1943 nastúpil na učiteľskú akadémiu. Počas školských rokov, podobne ako mnohí slovenskí študenti, čelil silnému maďarizačnému tlaku. Po obnovení Československa v roku 1945 sa slovensko-maďarské hranice vrátili do pôvodného stavu a maďarizačný tlak pominul. Ďurič ukončil učiteľské štúdiá v školskom roku 1947/1948.[1] Jeho prvým pôsobiskom bola škola v Tekovských Lužanoch.[2]
Učiteľská kariéra Ladislava Ďuriča sa rozvíjala rýchlym tempom. Už rok po ukončení štúdia sa stal riaditeľom školy v Kalinčiakove. V roku 1951 začal vyučovať pedagogiku a psychológiu na Pedagogickom gymnáziu pre vzdelávanie učiteľov národných škôl v Nitre. Súbežne si dopĺňal vysokoškolské vzdelanie v odboroch pedagogiky a psychológie na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave, ktorú absolvoval v roku 1956 a na ktorej následne pôsobil ako asistent.[3]