V spoločnosti, ale aj v odborných kruhoch sa všeobecne konštatuje, že v školách sa čoraz častejšie objavuje nežiaduce správanie sa žiakov, a to nielen voči spolužiakom, ale aj voči učiteľom. Príčin je viacero. Súvisia napr. s autoritou učiteľa, nevhodnými interakčnými vzťahmi medzi učiteľom a žiakom, ktoré môžu vyústiť až do devalvačných prejavov žiaka voči učiteľovi a pod. Príspevok sa zaoberá otázkami prevencie práve týchto prejavov žiaka voči osobe učiteľa a predstavením predmetnej problematiky.
(dokončenie z predchádzajúceho čísla)
Pojem devalvácia znamená znehodnotenie. Najčastejšie sa používa v ekonomike ako znehodnotenie, oslabovanie meny. V komunikácii v edukácii je vhodnejšie uvažovať o pojme sociálna devalvácia. V sociálnej interakcii si oznamujeme určitú mieru, stupeň úcty a váženosti, pripadne uznania elevácie, alebo naopak určitú mieru neúcty, neváženosti, devalvujeme.
Devalvácia je znižovanie sebavedomia, miera neúcty, neváženosti voči človeku, ponižovanie. Týka sa vlastného jadra našej osobnosti a preto sa pociťuje bolestnejšie ako čokoľvek iné. Medzi príklady devalvácie patria situácie, kedy:
- niekto mi klame a predstiera niečo, čo mi ubližuje,
- bol som neprávom obvinený, osočený, a niekto, kto sa dosiaľ správal ku mne priateľsky, odo mňa odstúpil,
- niekto získal moju dôveru a zneužil ju,
- niekto ma pred druhými ľuďmi na ktorých mi záleží, bezdôvodne osočuje, obviňuje z niečoho, čo nie je pravda,
- niekto ma šikanuje, týra a robí mi ťažkosti,
- niekto ma pred druhými uráža,
- niekto sa správa ku mne hrubo, necitlivo, netaktne,
- niekto sa mi pred druhými ľuďmi vysmieva, správa sa ku mne ironicky a používa sarkazmus, keď o mne hovorí (Křivohlavý, 1988, s. 18).
Takýto druh správania sa v komunikácii každého človeka mimoriadne nepríjemne dotýka. Prívlastky, ktoré charakterizujú človeka, ktorý sa prejavuje devalvačne, sú nepriateľský, hrubý, nadradený, urážajúci, nadutý, namyslený, atď. Devalváciu rozlišujeme verbálnu a neverbálnu.
K verbálnej sa zaraďuje:
- nevhodné, hrubé, vulgárne správanie,
- hlasová intonácia – irónia,
- zhovievavá hlasová intonácia,
- skákanie do reči, intrúzia,
- zmena témy pri rozhovore,
- vedenie súkromného rozhovoru pred žiakmi,
- hovorenie polohlasom,
- prílišné používanie odbornej terminológie (Tišťanová, 2012, s. 77– 78)
Neverbálne možno devalvovať napr. odmietavým gestom, pomocou úškľabku, štítivého odtiahnutia sa od osoby s ktorou komunikujeme, pohŕdavým pohľadom, mávnutím rukou, haptickým nepriateľským