Kultúra školy

Vplyv tetovania a piercingu učiteľov na edukačný proces je komplexným javom, ktorý si vyžaduje podrobnú analýzu v kontexte dynamicky sa meniaceho vzdelávacieho prostredia. V poslednom čase zaznamenávame zvýšenú prítomnosť tetovaní a piercingov nielen medzi mládežou, ale aj u pedagogických a odborných zamestnancov škôl. Tento trend kladie otázky o možnom vplyve týchto foriem neverbálneho vyjadrenia na vzťahy medzi učiteľmi a žiakmi, ako aj na celkovú atmosféru a dynamiku vo vzdelávacom procese.

BIBIANA, medzinárodný deň umenia pre detí, sa stal súčasťou Bratislavských korunovačných dní 2023. 

Každá organizácia a dianie v nej sú explicitne a implicitne determinované. Ako explicitné možno označiť všetko, čo vykazuje materializovanú formu (písomne kodifikované ustanovenia), ako implicitné to, čo nikde nie je zachytené, historicky vzniklo a pôsobí na naše myslenie, komunikáciu a konanie aj bez toho, aby sme si to uvedomovali. Práve komunikácia predstavuje dôležitý atribút spoločenskej aj kultúrnej existencie pre jednotlivcov, skupiny, pre každú organizáciu a patrí ku kľúčovým funkciám moderného manažmentu školy. Rýchle zmeny si vyžadujú väčší objem a vyššiu rýchlosť komunikácie. V texte analyzujeme podstatu a funkciu komunikácie, jej triedenie, niekoľko metód podporujúcich komunikačný proces a dodržiavanie pravidiel efektívnej komunikácie.

Charakter a kritické myslenie formujú osud našich detí, robia z nich dobrých ľudí a dávajú im nádej na lepšiu budúcnosť. Poslaním súčasnej školy je, aby venovala všetku energiu a zdroje do rozvoja morálnych schopností detí a podpory ich kritického myslenia. Súčasné javy v školskom a mimoškolskom prostredí viac ako kedykoľvek predtým naznačujú, že nikdy nebolo dôležitejšie pestovanie charakteru s kritickým myslením u detí a mladých ľudí ako v súčasnosti. Hlavným lídrom v úsilí a v podpore zmeny myslenia pedagógov je riaditeľ. S hlavnou povinnosťou „mať v rukách vzdelávanie našich žiakov“ treba upriamiť pozornosť na novú kultúru školy aj v tomto smere. Modelovanie a vštepovanie tejto integrity učiacim pomôže budovať lepší svet.

Procesy autoevalvácie v pedagogických tímoch nie sú obľúbené. Vyvolávajú pocit, že sa idú hľadať chyby a bude sa trestať. Kultúra hodnotenia je spojená s hľadaním chýb, čím si tieto procesy vyslúžili zlé meno. V príspevku ukážeme, že nad autoevalváciou sa možno zamýšľať s celým tímom a proces autoevalvácie možno viesť ako teambuilding, a to od spoločného sformulovania vízie, misie a hodnôt školy cez sformulovanie problémov kultúry školy v Sheinovom modeli ľadovca kultúry, uvedomenia si nutnosti ujasniť si priority podľa Paretovho pravidla až k autoevalvačnému plánu a jeho cyklickej realizácii podľa Demingovho cyklu PDCA, resp. PDSA. 

Rozhovor s prof. PaedDr. Vladimírom Labáthom, PhD. - Prečo sú tieto otázky dôležité? Ako možno konflikty riešiť a kedy hovoríme o neefektívnom riešení konfliktov? Otázky môžu napomôcť ujasniť si súčasný stav. Čo sa deje, akým spôsobom sa to rieši? Z tohto bodu môžu vychádzať ďalšie úvahy. Znamená to uvažovať o troch úrovniach – prístup ku konfliktom z hľadiska ich riadenia, riešenia a zvládania. Riadenie konfliktov predstavuje celkové chápanie konfliktu v organizácii, zmenu kultúry, ako chceme konflikt vnímať, čo budeme považovať za akceptovateľné, čo nie a prečo nie. Ideálom je jednotný, konsenzuálne dohodnutý prístup.

V príspevku sa venujeme výhodám mediácie zo zákona. Rozoberáme stav klímy a kultúry v školách z dostupných zdrojov. Definujeme faktory ovplyvňujúce konflikt v školskom prostredí. Opíšeme kľúčové vlastnosti osobnosti riaditeľa školy, resp. školského zariadenia vo vzťahu k predpokladu nadobudnutia mediačných zručností a schopnosti využívať ich v praxi.

U žiakov základných a stredných škôl dochádza k nárastu problémového správania od drobných prehreškov v správaní (napr. nečestné správanie, nedisciplinované správanie, porušovanie školského poriadku) až po závažné sociálno-patologické javy (napr. páchanie trestnej činnosti, drogové a iné závislosti). Neraz sa toto správanie dotýka priamo školského prostredia. Ako príklad možno uviesť šikanovanie. Veľkým problémom a často aj príčinou problémového správania sú narušené sociálne vzťahy v triedach.

Slovenská spoločnosť zažíva permanentnú krízu. November 1989 priniesol zmenu a s ňou mnoho očakávaní. Občania predpokladali, že porevolučný vývoj prinesie zlepšenie vo všetkých oblastiach života, nie vždy však boli spokojní s vývojom spoločnosti. Školstvo nie je izolované od ostatných prvkov kultúry spoločnosti. Ak je v kríze spoločnosť, odrazí sa to aj v školstve. Vyše dvadsať ministrov školstva sa podieľalo na konzervovaní status quo. Neraz presadzovali parciálne záujmy politických strán, ktorých politiku reprezentovali. Ľudia postupne strácali dôveru v štát a jeho inštitúcie. Procesu zvýšenia dôvery v školu môže byť nápomocný aj etický kódex. 

Zmeny sú procesnou záležitosťou, potrebujú podporu, motiváciu, nadšenie, presvedčenie. Dôležitou otázkou v procese zmien preto je, koľko kolegov, pedagógov, nepedagogických pracovníkov cíti potrebu niečo zmeniť. V každom pedagogickom tíme sú kľúčoví ľudia, ktorí majú v sebe potenciál sieťovať, spájať ďalších ľudí, ozrejmovať im nutnosť zmien, výhody nových podnetov, otvorenia sa vplyvom vonkajšieho prostredia.

V príspevku poukazujeme na význam vytvárania neohrozujúceho školského prostredia pre zefektívnenie procesu edukácie. Ponúkame náhľad do teórie ľudských potrieb ako základu inovatívnej pedagogickej koncepcie Vysoko efektívneho učenia. Predstavíme príklad z reálnej praxe Základnej školy Park Angelinum v Košiciach, ktorá pri vytváraní bezpečnej klímy a podmienok efektívneho učenia využíva model Vysoko efektívneho učenia.

V príspevku sa venujeme problémom, ktoré ohrozujú zdravú klímu v školskom prostredí. Rozoberieme nízku otvorenosť a chýbajúcu dôveru, upozorníme na nebezpečenstvo citového vydierania ako prejavu manipulatívneho správania. Opíšeme obranný mechanizmus projekcie a objasníme nevyhnutné kroky v procese zmeny klímy v škole. 

V príspevku sa venujeme otázkam kvality vzťahov v školskom prostredí, rozoberieme aj etické, resp. neetické správanie členov pedagogického a odborného tímu. Upozorníme na faktory, ktoré ovplyvňujú spolupracujúce správanie, definujeme indikátory nedostatočnej otvorenosti a nízkej dôvery v tíme. Pomenujeme problémy, ktoré ohrozujú zdravú klímu v pracovnom tíme (nízka dôvera, chýbajúca otvorenosť, skupinové myslenie, citové vydieranie, projekcia). Objasníme nevyhnutné kroky v procese zmeny klímy v škole.

V príspevku sa venujeme spoločenským podujatiam a eventom v školách, pričom upriamujeme pozornosť na silu prezentácie a vplyv pozitívnych emócií na klímu v škole. Opíšeme eventy realizované pre pedagogický tím v externom prostredí a poskytneme prehľad názvov spoločenských podujatí na Slovensku aj v iných krajinách v časovom rozmedzí ich uskutočňovania.  

„Mám skvelých kolegov. Tí starší vedia upokojiť moje emócie, vedia ma trpezlivo vypočuť a citlivo usmerniť vtedy, keď potrebujem nadhľad. Doprajú mi aj čas na vlastné rozhodnutia. S rovesníkmi máme spoločné témy, rozoberáme štýly výučby, vhodnosť tej-ktorej metódy na žiakov. Mladší kolegovia ma vedia svojou dynamikou a tvorivosťou nadchnúť pre správnu vec. Dokážu prekvapiť veľkým zdrojom energie. Naučila som sa trpezlivosti, zistila som, že pohľad mojich kolegov môže ovplyvniť ich skúsenosť, ich uhol pohľadu na vec. V našej škole je bežné pýtať si a dostávať spätnú väzbu. „Chcem počuť váš názor“, táto veta nám pomáha nevidieť problémy čierno-bielo. Vážim si dôveru a otvorenosť ľudí našom v tíme.“

Súčasný svet sa vyznačuje rôznorodosťou. Extrémnym tempom sa rozvíjajú globalizačné javy, ktoré zasahujú aj do školských lavíc. Vplyvom migrácie a voľného pohybu osôb dochádza k miešaniu príslušníkov rôznych kultúrnych celkov a k zosilňovaniu tlaku na ich akceptovanie, začlenenie a spoluprácu. Multikulturalizmus ako nositeľ základnej myšlienky miešania kultúr, národov, etník a rás podporuje taký spôsob komunikácie a správania, ktorý umožňuje uplatnenie vlastných práv a záujmov, zároveň podporuje rešpektovanie individuality, hodnoty a potrieb jednotlivca alebo komunity iného kultúrneho celku.

Príspevok sa zaoberá procesom vytvárania zmien v školskom prostredí, opisuje racionálne (logické) a emocionálne reakcie ľudí v pedagogickom tíme a poukazuje na veľký vplyv emócií na prijatie akejkoľvek zmeny. Rozoberá taktiež prekážky, ktoré bránia vytváraniu pocitu naliehavosti vytvárať vízie smerom do budúcna, vnímať nové podmienky, výzvy a príležitosti. Analyzuje vplyv amygdaly, lymbickej časti mozgu na naše rozhodnutia. Ponúka aj otázky smerujúce k vonkajšej a vnútornej motivácii pedagogického tímu a k záujmu realizovať zmeny. Približuje tiež kľúčové myšlienky a princípy, ktoré sú dôležité pri zmene kultúry školy.  

Vyberáme z časti Riadenie školy - Konflikty - školská mediácia Dieťa v predškolskom veku je po duševnej, telesnej i sociálnej stránke zväčša zrelé na vstup do školského života. Ak navštevovalo predškolské zariadenie, kontakt s rovesníkmi sa stal prirodzenou súčasťou jeho rovesníckej skúsenosti. Predškolák je pedagógmi postupne pripravovaný na zmeny. Napriek tomu môže blížiace sa zmeny súvisiace so školskou dochádzkou prežívať úzkostne. 

Riaditeľ školy po úspešnom výberovom konaní sa s chuťou pustí do zmien, ktoré považuje za potrebné. Vníma problémy školy, ktoré jej nedovoľujú napredovať. V súlade s koncepciou, ktorá mu určila ciele, vykonáva opatrenia smerujúce k víziám. Počiatočné nadšenie však vystrieda obozretnosť, pretože sa stretáva s ľuďmi v tíme, ktorí napriek tomu, že sa prezentujú aktívne, v konečnom dôsledku pracujú na udržaní nemennosti javov, v ktorých sa dokážu pohybovať dlhé roky bezpečne. Ľudí, ktorí nevidia vlastné chyby a zlyhania, ale dokážu hodiny diskutovať o chybách iných a presviedčajú o tom aj ostatných.

V spoločnosti, ale aj v odborných kruhoch sa všeobecne konštatuje, že v školách sa čoraz častejšie objavuje nežiaduce správanie sa žiakov, a to nielen voči spolužiakom, ale aj voči učiteľom. Príčin je viacero. Súvisia napr. s autoritou učiteľa, nevhodnými interakčnými vzťahmi medzi učiteľom a žiakom, ktoré môžu vyústiť až do devalvačných prejavov žiaka voči učiteľovi a pod. Príspevok sa zaoberá otázkami prevencie práve týchto prejavov žiaka voči osobe učiteľa a predstavením predmetnej problematiky.