Vplyv tetovania a piercingu učiteľov na edukačný proces je komplexným javom, ktorý si vyžaduje podrobnú analýzu v kontexte dynamicky sa meniaceho vzdelávacieho prostredia. V poslednom čase zaznamenávame zvýšenú prítomnosť tetovaní a piercingov nielen medzi mládežou, ale aj u pedagogických a odborných zamestnancov škôl. Tento trend kladie otázky o možnom vplyve týchto foriem neverbálneho vyjadrenia na vzťahy medzi učiteľmi a žiakmi, ako aj na celkovú atmosféru a dynamiku vo vzdelávacom procese.
V poslednom desaťročí zaznamenávame prudký nárast popularity tetovania a piercingu, ktoré sú čoraz bežnejšími aj medzi pedagogickými a odbornými zamestnancami škôl a školských zariadení, ale aj medzi študentmi učiteľstva. V súčasnosti sa rýchlo zvyšuje popularita tetovania, ktoré má približne 40 % mileniálov a rozšírilo sa naprieč vekovými kategóriami, sociálnymi vrstvami, kultúrami a etnikami (Mullins, Bruce, 2021). Slovenské školstvo a legislatíva oficiálne nezakazuje tetovanie a piercing učiteľom, no konečné slovo má vždy zamestnávateľ. Ten má právo uchádzača odmietnuť pre viditeľné tetovanie alebo piercing, ale aj nariadiť zamestnancom jeho zakrytie, ak nie je v súlade s profesijným imidžom. Výrazné tetovania, piercing a umelé ozdoby na pokožke sú prostriedkom neverbálneho vyjadrenia a sú fenoménom dnešnej doby, avšak otázka ich akceptácie v edukačnom prostredí je výzvou.
Ako tieto prejavy ovplyvňujú dynamiku v triede, vzťahy medzi pedagógmi a žiakmi a celkovú atmosféru vzdelávacieho procesu?
V kontexte viacerých otázok spojených s touto problematikou je potrebné si uvedomiť, že tetovanie a piercing sú súčasťou neverbálnej komunikácie, spájajú sa s potenciálnymi rizikami, ale na druhej strane môžu mať do istej miery aj určitý edukačný potenciál, ak je vhodne využitý a interpretovaný.
Neverbálna komunikácia a vplyv učiteľského vzoru
Učiteľ pôsobí ako vzor pre žiakov nielen svojim správaním a morálkou, ale aj svojím vzhľadom. Etický kódex pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov (2023) zaväzuje každého pedagogického alebo odborného zamestnanca, aby dbal na dôstojnosť svojho postavenia v škole, komunite a v spoločnosti. Aj keď sa v súčasnosti kladie dôraz skôr na vnútorné vlastnosti, vonkajší vzhľad zohráva rovnako dôležitú úlohu. Upravený a príjemný vzhľad učiteľa môže vzbudiť u žiakov rešpekt a dôveru, čím sa vytvára priaznivejšia atmosféra pre učenie, ale vplýva aj na všeobecnú verejnú mienku a status učiteľa v spoločnosti.
Neverbálna komunikácia, tzv. „reč tela“, je neoddeliteľnou súčasťou ľudskej interakcie, je to forma komunikácie, ktorá sa nevyjadruje slovami, ale skôr cez mimoslovné prejavy. Človek ju vysiela do svojho okolia vedome alebo nevedome a môže obsahovať rôzne signály, ktoré sa dajú analyzovať a interpretovať. Podľa antropológa Mehrabiana iba 7 % informácií, ktoré získavame z rozhovoru, pochádza zo slov. Zvyšných 93 % informácií získavame z neverbálnych prvkov komunikácie (podľa Nelešovská, 2005, s. 77).
Základné formy neverbálnej komunikácie zahŕňajú oznamovanie pohľadmi (reč očí), výrazmi tváre (mimika), pohybmi (kinezika), fyzickými postojmi (konfiguráciou všetkých častí tela), gestami (gestika), dotykmi (haptika), zaujímaním určitej vzdialenosti (proxemika), úpravou zovňajšku (účes, oblečenie, doplnky). Tieto prejavy majú vplyv na vzájomné porozumenie a budovanie atmosféry dôver