Pozitívna klíma tried ako faktor prevencie

U žiakov základných a stredných škôl dochádza k nárastu problémového správania od drobných prehreškov v správaní (napr. nečestné správanie, nedisciplinované správanie, porušovanie školského poriadku) až po závažné sociálno-patologické javy (napr. páchanie trestnej činnosti, drogové a iné závislosti). Neraz sa toto správanie dotýka priamo školského prostredia. Ako príklad možno uviesť šikanovanie. Veľkým problémom a často aj príčinou problémového správania sú narušené sociálne vzťahy v triedach.

 

Kompenzačná funkcia školského prostredia

Škola je dominantným výchovným a socializačným činiteľom, zohráva nezastupiteľnú úlohu aj pri prevencii. V základných a stredných školách sa prevencia realizuje rôznymi  formami preventívneho pôsobenia. Je vhodné zaradiť prevenciu sociálno-patologických javov do jednotlivých vyučovacích predmetov. Najčastejšie sú to predmety etická výchova, náuka o spoločnosti, občianska výchova, literárna výchova, ale priestor je aj na ďalších vyučovacích hodinách, kde to učebné osnovy tematicky umožňujú.  Medzi všeobecné ciele výchovy a vzdelávania patrí rozvíjať sociálne kompetencie a podporovať prosociálne správanie žiakov.

Povinnou súčasťou obsahu vzdelávania sú prierezové témy. Preventívny rozmer nachádzame najmä v prierezových témach osobnostný a sociálny rozvoj, ochrana života a zdravia, dopravná výchova – výchova k bezpečnosti v cestnej premávke, mediálna výchova, multikultúrna výchova a i. Možno súhlasiť s J. Hanuliakovou (2016), že školské prostredie poskytuje možnosti, ako pestovať odolnosť a húževnatosť žiaka. Pre žiakov, ktorí majú ochudobnené a stresujúce domáce prostredie, je školské prostredie veľmi podstatné a škola by im mala poskytnúť pocit úspešnosti, ktorý je dôležitý pre sebaúctu dieťaťa. Kompenzačná funkcia školského prostredia má význam pre každého žiaka. Škola musí poskytnúť žiakom pocit niekam patriť, pocit úspechu a podporu sebaúcty.

 

Škola ako priestor socializácie žiaka

Nárast problémového a rizikového správania u detí a mládeže, sa odzrkadľuje aj v každodennej práci učiteľov. Prvé problémy sa začínajú objavovať u žiakov čoraz nižších vekových kategórií. Typickými znakmi ich správania sú nedostatok empatie, zvýšená agresivita, nedostatočná sebakontrola, sebectvo, nárast konzumu a vyžadovanie okamžitého plnenia prianí. Protiváhou toho je empatia a prosociálne správanie. Ako uvádza L. Bizíková (2018)  ukazuje sa, že škola si nie vždy dostatočne uvedomuje dôležité poslanie smerom k socializácii žiakov, čo naznačuje skutočnosť, že sa výraznejšie sústreďuje na proces vzdelávania, teda sprostredkovanie poznatkov.

Dôležitou súčasťou procesu socializácie v škole je minimalizácia vzniku alebo miery rizikového správania či konania u žiakov počas senzitívneho obdobia školskej dochádzky. Týmto sa kreujú u novej generácie základy pre integritu ich osobnosti a pozitívne rozhodnutia na ich ďalšej životnej ceste a v prospech spoločnosti.

V rámci vyučovacieho procesu a výchovného pôsobenia na žiakov je nutné prepojenie kognitívnej, afektívnej a konatívnej zložky osobnosti u žiakov, čiže prepojenie preventívneho pôsobenia na: vedomosti – postoje – sociálne zručnosti. Učiteľ musí sprostredkovať objektívne vedomosti o sociálno-patologických javoch, napr. o drogách a dôsledkoch ich užívania, čo prispieva k zvyšovaniu právneho vedomia u žiakov, ale zároveň musí svoje úsilie zameriavať aj na rozvíjanie negatívnych postojov k takýmto javom. Škola musí vyzbrojiť žiakov rozvíjaním sociálnych zručností zameraných na odmietanie rizikového či problémového  správania za predpokladu, že budú žiaci k nemu motivovaní vonkajším prostredím.

Škola ako profesionálna inštitúcia musí upevňovať autoregulačný systém žiakov a ich zodpovednosť za vlastný život a správanie aj v podmienkach ohrozujúcich životných situácií.

Možno súhlasiť s G. Citterbergovou (2018), podľa ktorej výchova a vzdelávanie v školskom prostredí by sa nemala zameriavať len na rozvoj kognitívnych schopností, ale pozornosť by mala byť venovaná aj osobnostnému a sociálnemu rozvoju žiakov, pretože ten je dôležitým aspektom prevencie problémového správania.

 

Preventívna funkcia školy

Škola plní mnohé funkcie a zároveň zohráva dôležitú úlohu v oblasti prevencie – primárnej aj sekundárnej. 

Podstatou prevencie v školskom prostredí je pôsobiť na žiakov, aby získali veku primerané základné predpoklady pre (www.statpedu.sk)[1]:

  • pozitívny postoj k zdravie neohrozujúcemu životnému štýlu,
  • zvýšenie porozumenia o dôsledkoch rizikového správania (na základe odborných objektívnych informácií),
  • tendenciu uprednostňovať zodpovedné (informované) rozhodnutia s minimalizáciou škodlivého tlaku rovesníkov,
  • uplatňovanie optimálnych komunikačných zručností,
  • uprednostňovanie konštruktívneho riešenia svojich problémov,
  • identifikáciu zdrojov odborného poradenstva a podpory,
  • negatívny vzťah k rizikovému užívaniu návykových látok, prejavom agresívneho správania a šikanovania.

Okrem špecifickej prevencie zameranej na jednotlivé druhy problémového správania, treba realizovať aj nešpecifickú prevenciu. V rámci nej treba u žiakov rozvíjať sociálne spôsobilosti, podporovať efektívne riešenie problémov a konfliktov, rozvíjať sociálnu komunikáciu, empatiu, asertívne správanie i kritické myslenie. V. Bělík a S. Hoferková (2017) zdôrazňujú význam nešpecifickej prevencie, ktorá by mala žiakov naučiť pozitívnemu mysleniu a aktivite, zameriava sa na ovplyvňovanie hodnôt, noriem a postojov.

Za efektívnu nešpecifickú prevenciu možno považovať vytváranie pozitívnej sociálnej a psychickej klímy v škole a v triede

 

Školská psychická klíma

Charakter vzťahov v škole vytvára tzv. školskú psychickú klímu, ktorá ovplyvňuje výkonnosť žiakov, ale aj učiteľov, buď v pozitívnom alebo  negatívnom zmysle. Primárna prevencia má prispievať k vytvoreniu takej sociálnej klímy, ktorá nie je priaznivá k podpore a rozvoju rizikového správania. Medzi základné podmienky prevencie patrí vytváranie pozitívnej sociálnej klímy v škole, s otvorenými a priateľskými vzťahmi. Pozitívna klíma dáva žiakom pocit bezpečia. Klíma triedy je súčasťou klímy školy. Sociálna klíma triedy a sociálna klíma školy sa navzájom ovplyvňujú.

Podľa E. Petláka (2006) majú žiaci, učitelia aj rodičia rôzne predstavy a požiadavky na pozitívnu klímu.

Žiaci za vyhovujúcu a motivujúcu klímu považujú, ak:

  • sa pri vyučovaní nevyskytujú stresové situácie,
  • majú možnosť vlastnej sebarealizácie,
  • majú pocit, že učiteľom záleží na ich rozvoji,
  • cítia, že sú akceptovaní a že učiteľ má tendenciu pristupovať k nim individuálne,
  • prežívajú úspech a radosť zo svojej činnosť,
  • učiteľ je ku všetkým spravodlivý,
  • žiak vždy vie, čo sa od neho žiada a nie je zaskočený nepredvídateľnými požiadavkami.

Klímu z hľadiska učiteľov najviac ovplyvňuje pokojné a tvorivé prostredie školy, prostredie, kde sa hľadajú nové pedagogicko-didaktické prístupy k žiakom, demokratické vedenie školy, úcta vedenia školy k pracovníkom školy, vzájomná úcta a rešpekt v medziľudských vzťahoch, tvorivá spolupráca členov učiteľského kolektívu, možnosť sebarealizácie a celkovo motivujúce prostredie.

V rovine pozitívnej klímy rodičia očakávajú od učiteľa:

  • spravodlivé správanie k žiakom,
  • podporu ich dieťaťa v učebnej činnosti,
  • pomoc, ústretovosť pri riešení otázok s učením alebo správaním žiaka,
  • zodpovedný a individuálny prístup k ich dieťaťu,
  • zodpovedné a objektívne hodnotenie,
  • ochotu vysvetliť dôvody svojho prístupu k žiakovi, príp. aj zameranie jeho intervenčných zásahov,
  • vysokú kvalifikovanosť,
  • využívanie nielen didaktických, ale aj ostatných kompetencií učiteľa.

Rodičia oceňujú a aj častejšie sa začínajú zaujímať nielen o didaktické aspekty vyučovania, ale aj o jeho emocionálnu stránku, záujem o neformálnu spoluprácu.

Aktívna spolupráca školy s rodičmi je dôležitým kvalitatívnym ukazovateľom školy, ako aj základným predpokladom úspešnosti výchovno-vzdelávacieho procesu, ovplyvňuje aj klímu školy. D. Bieleszová (2012) vhodne upozorňuje, že rodič ako objednávateľ vzdelávania pre svoje dieťa vstupuje do spolupráce s určitými očakávaniami, ich realizácia je možná v priamej komunikácii s rodičmi. K očakávaniam rodičom možno zaradiť dobré vzdelávacie výsledky, individuálny prístup, kvalitnú ponuku predmetov, rešpektovanie špeciálnych potrieb a realizáciu odporúčaní odborníkov, profesionalitu učiteľov, mimoškolské aktivity, spoluprácu s miestnou komunitou, bezpečný priestor a preventívne aktivity.

Medzi preventívne a intervenčné aktivity pri eliminácii sociálnopatologických javov u detí a dorastu patrí (Gajdošová, E. – Hubinská, L. – Jakubková, V., 2011):

  • zlepšovanie sociálnej atmosféry a klímy školy a zlepšovanie vzťahov v triednych kolektívoch, ako aj vzťahov medzi učiteľmi a žiakmi,
  • zlepšovanie sociálnych zručností žiakov, riešenia konfliktov, zvládania negatívnych emócií, záťaže a stresu,
  • rozvíjanie sociálnych kompetencií aj samotných pracovníkov pomáhajúcich profesií, najmä efektívneho riešenia problémov a konfliktov s deťmi a ich rodičmi,
  • učenie sa lepšie poznávať osobnosť žiaka, robiť adekvátnu sociálno-pedagogickú, špeciálno-pedagogickú a inú diagnostiku a výber intervenčných stratégií pre prácu s problémovými žiakmi,
  • zabezpečovanie psychohygieny učenia, výchovy a vzdelávania,
  • realizovanie preventívnych a rozvíjajúcich programov s deťmi a dospievajúcimi, v ktorých sa naučia lepšie poznávať seba a iných,  adekvátne komunikovať, správne riešiť konflikty v škole i doma, byť tolerantní a znášanliví, znižovať svoju agresivitu a rozvíjať asertívne správanie sa.

Tieto aktivity silne ovplyvňujú pozitívnu klímu. Na význam klímy triedy, mikroklímy školy (pretože v každej triede môže vládnuť iná klíma), poukazujú K. Tišťanová a G. Siváková (2017). Klímu triedy ovplyvňuje viacero činiteľov, rozhodujúcim faktorom je učiteľ – svojimi názormi, postojmi a prístupom k svojim činnostiam. Jeho povinnosťou je vytvárať priaznivú klímu a minimalizovať strach a trému žiakov, vytvárať optimálne podmienky, motivovať k učeniu. Okrem pozitívneho prístupu k žiakom je vhodné zapájať žiakov do diania okolo nich, podporovať ich a viesť k vzájomnému pomáhaniu si.

Podľa A. Čonkovej (2018) treba vymedziť aj jasné a zrozumiteľné pravidlá vzájomného vzťahu medzi učiteľom a žiakmi tak, aby boli definované pravidlá. Treba hľadať prirodzenú cestu ako zachovať autonómiu osobnosti žiaka, prihliadať na jeho individuálny rozvoj a potreby, ale zároveň ho naučiť zodpovednosti, sebadisciplíne a rešpektovaniu slobody nielen svojej, ale aj druhých. Ako uvádza Š. Petrík (2018) optimálne interpersonálne vzťahy medzi učiteľom a žiakom výrazným spôsobom vplývajú na sociálnu klímu školskej triedy, ktorá tvorí jeden z predpokladov efektívneho edukačného procesu.

Klíma triedy závisí na autorite učiteľa, na jeho vzťahu so žiakmi založenom na vzájomnej úcte a rešpekte.

Pre vytvorenie vzájomnej úcty je podstatné, aby žiaci na základe učiteľovej aktivity a správania videli, že je učiteľ kompetentný, že má záujem o ich pokrok, čo sa neskôr prejaví v efektívnom riadení vyučovania a entuziazme.

 

Konflikty ako prirodzená súčasť života školy

Konflikty sú prirodzenou súčasťou nášho života, vyskytujú sa aj  v škole: medzi žiakmi, žiakmi a učiteľmi, učiteľmi a rodičmi žiakov, medzi zamestnancami školy. Aj keď ľudia konflikty vnímajú negatívne, konflikty  môžu mať pozitívne stránky, napr. vyjasnia sa postoje, zvýši sa zaangažovanosť dokonca môže zvýšiť výkon.  Ak sa konflikty riešia, môžu spôsobiť konštruktívne zmeny. Ak sa však neriešia, môžu  prerásť do vážnejších problémov, ktoré negatívne pôsobia na celkovú klímu triedy i školy.

Žiaci citlivo vnímajú aj vzťahy medzi učiteľmi. Podľa zistení S. Vašíčkovej (2014) z merania klímy pedagogického zboru spokojnosť s kolegiálnymi vzťahmi udáva často takmer 64 % skúmaných učiteľov, zriedka spokojných je len 9 %. Takmer polovica učiteľov uvádza, že kolegiálne vzťahy v ich škole majú zhoršujúcu sa tendenciu, ale len 11 % rozmýšľa o zmene súčasného povolania.

Viac ako tri štvrtiny učiteľov prikladajú kolegiálnym vzťahom vo svojom živote významnú úlohu, ale až dve tretiny cítia nedostatočné kompetencie pri ich optimálnom rozvíjaní, kde je priestor na intervenciu vo forme sociálno-psychologických výcvikov, ktoré by učitelia uvítali.

Učitelia kolegom odporúčali:

  • zlepšiť komunikáciu, ktorá by mala byť priama, úprimná, otvorená, konštruktívna,
  • organizovať teambuildingy, rozmanité formálne i neformálne stretnutia, semináre psychohygieny, kultúrne i spoločenské podujatia,
  • zamerať sa na pozitívny prístup k práci, tímové utváranie dobrého mena školy,
  • zvýšiť otvorenosť k zmenám a novým metódam vo výučbe.

Vedeniu školy odporúčali:

  • zabezpečiť vysokú mieru objektivity hodnotenia práce a pracovnej morálky,
  • spravodlivo a transparentne rozdeľovať úväzky, ale aj odmeny, administratívne povinnosti a podobne,
  • stručné, jasné, konštruktívne porady,
  • stanovenie dlhodobých cieľov, jasnej vízie školy,
  • zaujímať sa o vyučovací proces v škole,
  • pozitívne motivovať učiteľov.

Od riadiacich orgánov očakávajú:

  • skvalitňovanie exteriéru školy a podmienok práce učiteľov,
  • vytvorenie podmienok pre zlepšovanie vzťahov,
  • zvýšenie finančných prostriedkov pre školy a učiteľov,
  • pravidelnú spätnú väzbu od učiteľov,
  • podnecovanie legislatívnych zmien v prospech pozitívneho rozvoja školy a
  • zabezpečenie odbornej podpory učiteľom (pôsobenie sociálnych pedagógov, školských psychológov, a pod.).
 

Mediácia ako efektívny spôsob riešenia konfliktov

Pri riešení konfliktov je efektívne využiť mediáciu.  Pod mediáciou sa rozumie mimosúdne riešenie konfliktu za účasti tretej osoby. Mediácia má široké možnosti uplatnenia, je dobrovoľná a umožňuje dôstojné vyriešenie konfliktu, obnoviť vzťahy a efektívnu pracovnú spoluprácu. Mediácia skvalitní komunikáciu na vertikálnej i horizontálnej úrovni. Pri riešení konfliktov medzi žiakmi je vhodné využiť tzv. rovesnícku mediáciu.  Rovesnícka mediácia podľa D. Bieleszovej (2013) predstavuje riešenie sporov a konfliktov medzi žiakmi formou zmierenia prostredníctvom rovesníckych mediátorov. Proces vytvárania dohôd na základe kompromisov a konsenzu so zohľadnením veku pre vyriešenie sporu je zásadný. Rovesnícka mediácia napomáha pestovať schopnosti žiakov riešiť spory primeraným spôsobom.

Pedagogicko-organizačné pokyny na školský rok 2019/2020 odporúčajú podporovať vytváranie otvorenej klímy, tímovej spolupráce a vzájomnej podpory v triednych kolektívoch, poskytovať žiakom priestor na slobodné vyjadrovanie, príležitosť otvorene kriticky diskutovať. Zamerať pozornosť na zlepšovanie vzájomných vzťahov medzi učiteľmi, medzi učiteľmi a žiakmi i medzi žiakmi navzájom. Podporovať vytváranie priaznivej sociálnej klímy v triednych kolektívoch budovaním akceptujúcich empatických vzťahov.

Žiaci musia vedieť, že ak im niekto ublíži, alebo majú akýkoľvek vážny problém, môžu sa v škole obrátiť na triedneho učiteľa, iného učiteľa, prípadne odborného zamestnanca (ak na danej škole pôsobia). Musia vedieť, že to má význam. So žiakmi je nutné neustále komunikovať. Nemožno pripustiť, aby sa porušovanie pravidiel v škole prehliadalo. Ako uvádzajú Z. Vašašová a Š. Petrík (2019), o pozitívnej školskej klíme nemožno hovoriť pri učení bez pravidiel, bez vzájomného rešpektovania sa aktérov vyučovacieho procesu, bez porozumenia a empatie.  Ak sa nevhodné správanie, napr. agresívne správanie, nepodchytí včas, môže sa stať správaním, ktoré prijme väčšina žiakov a prerásť do  závažnejších foriem šikanovania či páchania trestnej činnosti.  Pravidlá a ich dodržiavanie sú základom disciplíny v škole, spolupodieľajú sa na pozitívnej klíme a stávajú sa efektívnym faktorom prevencie problémového či rizikového správania sa žiakov.

 

Záver

Realizovanie primárnej prevencie v školách musí byť nevyhnutnosťou. Cieľom primárnej prevencie je vytvárať v školách podmienky pre zdravý telesný, psychický a sociálny vývin. Okrem špecifickej prevencie, zameranej na jednotlivé druhy problémového správania treba realizovať aj nešpecifickú prevenciu. Za efektívny faktor prevencie možno považovať vytváranie pozitívnej klímy  triedy i celej školy. Pozitívnu klímu vytvárajú otvorené a pozitívne vzťahy, kvalita vzťahov sa odráža na spôsobe komunikácie a spôsobe riešenia konfliktov a problémov. Rozhodujúcu úlohu pri tvorbe pozitívnej klímy triedy má triedny učiteľ. Ovplyvňuje to, ako sa budú vzťahy v triede vyvíjať. Všetci učitelia školy však vplývajú na klímu triedy i klímu školy. Klímu pozitívne ovplyvní aj pôsobenie odborných zamestnancov v škole. Riaditelia by podľa skladby žiakov a problémov, ktoré sú špecifické, mali mať možnosť vybrať si a zamestnať odborného zamestnanca – sociálneho pedagóga, školského psychológa, špeciálneho pedagóga, liečebného pedagóga a pod. Pozitívna klíma pre žiakov predstavuje bezpečné školské prostredie a účinnú prevenciu problémového správania. Pedagogickí a odborní zamestnanci, ako aj vedenie školy, musia aktívne pracovať na vytváraní pozitívnej klímy.

 

Literatúra:

  1. BĚLÍK, V. – HOFERKOVÁ, S. 2017. Problematika záškoláctví v českých školách. In: Vychovávateľ. 2017, č. 5 – 6, s. 33 – 38. ISSN 0139-6919.
  2. BIELESZOVÁ, D. 2013. Rovesnícka mediácia. Zmierovanie prostredníctvom rovesníckych mediátorov. Bratislava: IURA EDITION, 2013, 99 s. ISBN 978-80-8078-587-1.
  3. BIELESZOVÁ, D. 2012. Školská mediácia. Riešenie konfliktov a sporov zmierovaním. Bratislava : IURA EDITION, 2012, 90 s. ISBN 978-80-8078-510-9.
  4. BIZÍKOVÁ, Ľ. 2018. Školská socializácia a nové výzvy v prevencii. Bratislava: ŠPÚ, 2018. Dostupné na: www.statpedu.sk.
  5. CITTERBERGOVÁ, G. 2018. Výchova k tolerancii ako prostriedok prevencie agresívneho správania. In: Zborník vedeckovýskumných prác Katedry pedagogiky (14). Banská Bystrica: Belianum, 2018, s. 32 – 38. ISBN 978-80-557-1468-4.
  6. ČONKOVÁ, A. 2018. Autorita učiteľa v súčasnej škole. Získanie, udržanie a rozvíjanie autority. In: Manažment školy v praxi. 2018, č. 3, s. 18 – 22. ISSN 1336-9849.
  7. Gajdošová, E. – Hubinská, L. – Jakubková, V. 2011. Intervencie pracovníkov pomáhajúcich profesií pri riešení problémov a porúch detí v správaní s dôrazom na rozvíjanie ich sociálno-emocionálnej a morálnej zrelosti. Bratislava: Stimul, 2011, 240 s. ISBN 978-80-8127-014-7.
  8. HANULIAKOVÁ, J. 2016. Edukačné prostredie – podmienka efektívnej prevencie. In: Stratégie tvorby bezpečnej školy. Praha: Martin Koláček, 2016, s. 35 – 38. ISBN 978-80-7512-711-2.
  9. PETLÁK, E. 2006. Klíma školy a klíma triedy. Bratislava: IRIS, 2006, 120 s. ISBN 80-89018-97-1.
  10. PETRÍK, Š. 2018. Úroveň sociálnej klímy v školských triedach autoritatívnych učiteľov. In: Zborník vedeckovýskumných prác Katedry pedagogiky (14). Banská Bystrica: Belianum, 2018, s. 198 – 206. ISBN 978-80-557-1468-4.
  11. TIŠŤANOVÁ, K. – SIVÁKOVÁ, G. 2017. Otázky prevencie devalvačných prejavov žiaka na osobu učiteľa. In: Autorita učiteľa a klíma edukačného procesu. Trnava: UCM, s. 255 – 269. ISBN 978-80-8105-848-6.
  12. VAŠAŠOVÁ, Z. – PETRÍK, Š. 2019. Interakčný štýl učiteľa a sociálna klíma v triede. In: Edukácia. 2019, č. 1, s. 216 – 226. ISSN 1339-8725.
  13. VAŠÍČKOVÁ, S. 2014. Správa z merania klímy pedagogického zboru. Bratislava: NÚCEM, 2014. Dostupne na: www.nucem.sk.

[1] Východiská k príprave školskej preventívnej stratégie – prevencia rizikového správania detí a žiakov. Bratislava: ŠPÚ. Dostupné na: www.statpedu.sk.