V súčasnom období sa v našich ZŠ čoraz viac stretávame so žiakmi, ktorým bola diagnostikovaná špecifická porucha učenia a správania. Uvedení žiaci musia byť vzdelávaní v ZŠ, z čoho vyplýva, že je nevyhnutné využívať špeciálne metódy a formy práce s nimi. Pre učiteľa je to mimoriadne náročné, nakoľko narúšajú edukačnú pohodu pri získavaní vedomostí a nie sú práve najpovzbudivejším výchovným vzorom pre ostatné deti. Na učiteľa, ktorý takéto dieťa alebo deti v triede má, sú kladené mimoriadne nároky a preto je nevyhnutné, aby aktualizoval poznatky o práci s danou anomáliou. Deti, ktoré majú poruchu pozornosti, žijú stále pod tlakom značne náročných situácií, ktoré vznikajú vplyvom prejavov ich poruchy. Stále bojujú o uznanie a úspech a zväčša tento boj nezvládajú. Denne sa stretávajú so situáciami, ktoré sú pre ostatné deti normálne, bežné, ale ony na ne nestačia, nezvládajú ich a navyše si to uvedomujú.
Špecifické poruchy správania a poruchy učenia sú podmienené narušením jednotlivých funkcií, ktoré sú zodpovedné za riadenie, reguláciu a prepojenie prejavov správania a schopnosťou učenia sa žiaka. Tieto ťažkosti sa mnohokrát objavujú aj u detí, ktorých inteligencia nie je výrazne závažným spôsobom znížená. Ide najčastejšie o také ťažkosti, ktorých príčinou je predovšetkým hyperaktivita (nadmerná aktivita, pohyblivosť, neposednosť, nepokoj, nesústredenosť) s neschopnosťou sebakontroly, sebaovládania, so závažným narušením pozornosti.
Dieťa s poruchou alebo s poruchami správania reaguje nežiaducim spôsobom, avšak dôvodom takého správania nie je to, že dieťa nechce dobrovoľne rešpektovať určité normy správania, ale hlavným dôvodom tohto správania je neschopnosť dieťaťa svoje správanie ovládať a v momente pokynu porozumieť, čo je od neho v danej situácii žiadané a očakávané.
Takéto správanie je okolím vo väčšine prípadov vnímané veľmi negatívne a dieťa samotné je zo strany iných vnímané ako neposlušné, nevychované, drzé, excentrické, ba priam provokačné v zmysle non etiky správania sa v podmienkach triedy či školy. V inej podobe interpretácie tohto problému môžeme povedať, že dieťa si svojim správaním získava pozornosť okolia, mnohokrát negatívnu, no spravidla ide o „volanie o pomoc“, že niečo v psychike dieťaťa nie je v poriadku a je nutné dané anomálie riešiť, kým sa nezanedbá aj intelektový potenciál jedinca.
Špecifické poruchy správania a ich rôznorodosť
Špecifické poruchy správania bývajú diagnostikované už v rannom detstve, pred nástupom do školy. Typické prejavy porúch správania sa v plnom rozsahu najč