Pedagogická diagnostika

V súčasnom období sa v našich ZŠ čoraz viac stretávame so žiakmi, ktorým bola diagnostikovaná špecifická porucha učenia a správania. Uvedení žiaci musia byť vzdelávaní v ZŠ, z čoho vyplýva, že je nevyhnutné využívať špeciálne metódy a formy práce s nimi. Pre učiteľa je to mimoriadne náročné, nakoľko narúšajú edukačnú pohodu pri získavaní vedomostí a nie sú práve najpovzbudivejším výchovným vzorom pre ostatné deti. Na učiteľa, ktorý takéto dieťa alebo deti v triede má, sú kladené mimoriadne nároky a preto je nevyhnutné, aby aktualizoval poznatky o práci s danou anomáliou. Deti, ktoré majú poruchu pozornosti, žijú stále pod tlakom značne náročných situácií, ktoré vznikajú vplyvom prejavov ich poruchy. Stále bojujú o uznanie a úspech a zväčša tento boj nezvládajú. Denne sa stretávajú so situáciami, ktoré sú pre ostatné deti normálne, bežné, ale ony na ne nestačia, nezvládajú ich a navyše si to uvedomujú.

Nejednotnosť dokumentácie, diagnostických testov, absencia centrálneho metodického usmernenia – toto sú v súčasnosti najzávažnejšie problémy psychologického, pedagogického a výchovného poradenstva a prevencie. Zhodlo sa na tom viac ako 120 vedúcich zamestnancov štátnych aj súkromných poradenských zariadení na júnovom seminári Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP).

S ohledem na nutnost posílení odborných kompetencí učitelů při rozpoznávání základních znaků specifických poruch učení a chování (dále SPUCH) se text zaměřuje právě na možnosti pedagogické diagnostiky, na metody, kterých může učitel ve své práci využít, pozornost se soustřeďuje na popis konkrétních projevů, s nimiž se učitel v průběhu pedagogické práce může setkat a na které by měl reagovat vhodnými pedagogickými zásahy. Nedílnou součástí pedagogické diagnostiky je rovněž práce s chybou – jako významným diagnostickým nástrojem, proto je v textu uvažována i tato problematika.