Problémové správanie žiakov sa presúva do čoraz nižších vekových skupín. Učitelia sa každodenne stretávajú so žiakmi, ktorých možno považovať za rizikových, a to tak z aspektu učenia, ako aj správania. Ide o žiakov so správaním komplikujúcim interakciu s inými deťmi v triede, s učiteľom, s rodičmi. Hovoríme najmä o prejavoch agresívneho správania, odmietaní plnenia pravidiel, ktoré vyplývajú z pedagogického procesu. Skúsenosť potvrdzuje fakt, že ak ich bude viac, pravdepodobne vzniknú rôznorodé problémy, ktoré bude treba citlivo riešiť.
(dokončenie z predchádzajúceho čísla - Poruchy správania detí a ich zvládanie v pedagogickej praxi 1.)
Poruchy správania z pedagogického hľadiska chápeme ako široké etiologicky rôznorodé spektrum maladaptívneho správania, pričom jedinec je rezistentný na klasické výchovné pôsobenie. Ide o trvalejší ráz a prejav osobnosti. Prejavy porúch správania sú rozmanité. V sociálnom správaní je evidentná zhoršená schopnosť nadviazať kontakt s rovesníkmi, prítomná je agresivita, egocentrizmus, vysoká vzrušivosť v činnosti. Správanie dieťaťa môže byť na nižšej úrovni než byzodpovedalo jeho mentálnemu veku a inteligencii. Nie vo všetkých prípadoch porúch správania to tak býva, aj keď prejavy môžu indikovať tento obraz kvality IQ. Vo vlastných prejavoch môže ísť hlavne o neadekvátne správanie v rôznych situáciách. Často sa objavuje asociálne alebo antisociálne správanie, negativizmus, negatívny až agresívny vzťah k autorite a k rovesníkom.
Vznik a vývin jednotlivých typov porúch správania - činitele
Vnútorné činitele – osobitosti nervovej sústavy, vrodené vlastnosti, špecifiká procesu dozrievania CNS, choroby, úrazy.
Vonkajšie činitele – nevhodné sociálne vplyvy zo strany rodinného prostredia, školy, rovesníkov a pod.
Problémy v správaní u detí majú rôzny pôvod a prejavy majú širokú variabilitu. V konkrétnych prípadoch sa potvrdzuje kombinácia vnútorných aj vonkajších faktorov, pričom často má „spúšťaciu“ funkciu jedna skupina a druhá tento proces podporuje. Niektoré pr