Diagnostika

Autori v štúdii skúmajú kompetencie učiteľov, považované za zásadné pre ich odbornú činnosť, najmä schopnosť diagnostiky zameranú na poskytovanie podpory žiakom a ich rodičom. V súlade s odborným zameraním časopisu sa autori zameriavajú na diagnostické kompetencie učiteľov pri hodnotení kognitívnych schopností žiakov. Zdôrazňujú tiež význam diagnostiky rodinného prostredia žiaka, ktorá ovplyvňuje výber najefektívnejších edukačných stratégií.

Pôsobenie sociálneho pedagóga na rôznych typoch škôl je špecifické, determinované viacerými faktormi. Sociálny pedagóg výber metód a foriem práce prispôsobuje špecifikám cieľovej skupiny (vek, temperament, veľkosť, charakter a štruktúra skupiny, mentálna úroveň členov skupiny a pod.). V príspevku sa venujeme téme sociálno-pedagogickej diagnostiky v práci sociál­neho pedagóga v školskom prostredí.

V príspevku aplikujeme SWOT analýzu s cieľom diagnostikovať situáciu škôl v prostredí marginalizovaných rómskych komunít, ktorých zástupcovia sa zúčastnili na vzdelávacích aktivitách projektu INCLUCAMPUS v období od januára do apríla 2024 a navrhneme rozvojové aktivity k nami vybraným cieľom. 

Autorka: Jana Kmeťová Druhé vydanie publikácie „Diagnostika pripravenosti dieťaťa na školské vzdelávanie" s podtitulom „Z materskej školy do základnej školy" objasňuje legislatívny rámec povinného predprimárneho vzdelávania, ako aj povinnej školskej dochádzky. 

V príspevku sa zaoberáme právnymi a etickými otázkami diagnostikovania a hodnotenia detí a žiakov v školskom systéme. Vysvetľujeme obmedzenia práva na informácie a slobodu prejavu spolu s právom na informácie o výchovno-vzdelávacích výsledkoch pre dieťa, žiaka a jeho zákonného zástupcu. Vysvetľujeme, ktoré údaje sú považované za osobné údaje v diagnostikovaní a hodnotení a zdôrazňujeme dôležitosť objektivity a spravodlivosti v procese hodnotenia.

K neodmysliteľným zložkám súčasnej edukácie patrí realizovanie pedagogického diagnostikovania, ktoré uskutočňuje učiteľ spontánne alebo zámerne v každodennej interakcií so žiakmi. Jeho dominantným prínosom a zámerom je komplexné poznávanie žiaka ako individuálnej osobnosti, a tiež v širších súvislostiach najmä rodinného prostredia. Výsledky a dosiahnuté zistenia z pedagogickej činnosti učiteľa predstavujú fundament zabezpečenia individuálne vyhovujúcich edukačných podmienok pre každé dieťa vo vyučovacom procese.

Na dieťa od najranejších fáz života pôsobia rôzne vplyvy rodiny a prostredia. Jeho vývoj ovplyvňujú aj vnútorné činitele, predispozície, ktorými získava skúsenosti, osobnostne sa rozvíja, zbiera informácie, učí sa. Získané predstavy (prekoncepty) sa medzi jednotlivcami môžu výrazne odlišovať v obsiahlosti, flexibilite, rozsahu, štruktúrovanosti, správnosti, vedeckosti. Škola je miestom, kde môžu byť predstavy nielen modifikované správnou výučbou, ale môžu predstavovať východisko k optimálnejšiemu a kontinuálnemu vzdelávaniu. Deti, ktoré sú identifikované ako nadané a talentované, prichádzajú do triedy s jedinečnými potrebami, vlastnosťami. Dôkladné poznanie ich osobnosti, potrieb, záujmov, prekonceptov je jednou z podmienok úspešného a efektívneho riadenia edukačného procesu.

Počet dětí se speciálními vzdělávacími potřeby průběžně narůstá, zvyšují se nároky na práci učitele, poradenských zařízení, specialistů. Zejména ti z oblasti dětské psychiatrie jsou enormně přetížení. Odvoláváme se na novou legislativu, snažíme se pro děti najít dostatek financí, a přesto je v systému zásadní mezera, díky níž nefunguje tak, jak by mohl. Na sérii článků věnovaných problematice inkluze si ukažeme na efektivně využívané možnosti, na vlastní zdroje, pojmenujme faktory, které proces inkluze ovlivňují. Zaměříme se na nejčastější problémové oblasti, s nimiž se v praxi setkáváme, které proces inkluze negativně ovlivňují.

Konštruktivizmus nie je samostatnou koncepciou edukácie. Pojmom konštruktivizmus sa charakterizuje edukácia, v ktorej sa kladie dôraz na „konštruovanie vedomostí samotným žiakom“ za pomoci učiteľa. Konštruktivizmus sa datuje do 20. storočia, v ktorom bolo opísaných a do edukačnej praxe uvedených veľa inovatívnych postupov. 

Dodatok č. 1, ktorým sa dopĺňajú vzdelávacie programy pre deti so zdravotným znevýhodnením pre predprimárne vzdelávanie pre účely školskej integrácie, schválilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky dňa 30. októbra 2019 pod číslom 2019/16665:2-A1040 s účinnosťou od 1. februára 2020.

Jana Kmeťová - Diagnostika pripravenosti dieťaťa na školské vzdelávanie/Z materskej školy do základnej školy Publikácia sa zameriava na kontinuitu prepojenia predprimárneho a primárneho vzdelávania a vzájomnej spolupráce medzi učiteľmi/učiteľkami na oboch stupňoch vzdelávania, ako aj so zákonnými zástupcami detí. 

Nedávne pokusy o zaradenie závislosti na hrách do nového vydania Diagnostického a štatistického manuálu (DSM-5) Americkej psychiatrickej asociácie, ako aj do Medzinárodnej klasifikácie chorôb, ktorú vydáva Svetová zdravotnícka organizácia (ICD-11), vyvolali medzi odborníkmi aj u laickej verejnosti búrlivú diskusiu. Aké stanovisko by mali k tejto problematike zaujať učitelia a riaditelia škôl? V prvom rade treba správne definovať pojmy. V našom civilizačnom okruhu je za „závislosť“ označovaných viacero javov. Tieto javy treba poctivo terminologicky rozlíšiť a reagovať na každý samostatne.

Cieľom diagnostiky je zistiť aktuálny stav rozvoja dieťaťa za daných podmienok výchovy, vysvetliť závery a hľadať cesty ku zmene. Ako jednu z metód diagnostiky grafomotoriky môžeme využiť kresbu, ktorá je veľmi lákavá, ale jej realizácia je veľmi náročná, vyžaduje široké odborné znalosti a špeciálnu prípravu. Rozbor detskej kresby je úlohou najmä psychológov a je pomocou hlavne v predškolskom období, kedy napomáha k odhadu celkovej úrovne dieťaťa. Slúži ako ukazovateľ rozvoja jemnej motoriky, vizuálnej percepcie a senzomotorickej koordinácie.

Grafický prejav dieťaťa Dorozumievanie sa je jednou z najdôležitejších zručností, ktorú si musí osvojiť každý človek, aby dokázal komunikovať a byť súčasťou sociálnych vzťahov. Medzi oblasti, v ktorých sa už krátko po nástupe do školského prostredia prejavuje nerozvinutie detí, patrí aj oblasť jemnej motoriky a grafomotoriky. Pritom optimálny rozvoj grafomotoriky je jedným z prvých predpokladov k úspechu dieťaťa a následného rozvoja ďalších schopností a zručností. 

Školy a rodičia žiakov prišli o tisíce eur. Časť viacdetných rodín sa ocitla v zvláštnej situácii, keď jedno z detí úrady uznali oficiálne za chudobné, no súrodencov nie. Aj také následky malo rozhodnutie ministerstva školstva, aby všetky deti zo sociálne znevýhodneného prostredia najprv absolvovali vyšetrenie u detského psychológa, a až potom boli uznané za chudobné a mali nárok na príspevok. Ministerstvu školstva nestačilo, keď rodičia žiakov poberali dávku v hmotnej núdzi. Psychológovia nestíhali, a preto odrazu štatistiky vyznievali tak, akoby v regiónoch vymizla chudoba. Po kritike systém menia. Na obmedzený čas.

Problémové správanie žiakov sa presúva do čoraz nižších vekových skupín. Učitelia sa každodenne stretávajú so žiakmi, ktorých možno považovať za rizikových, a to tak z aspektu učenia, ako aj správania. Ide o žiakov so správaním komplikujúcim interakciu s inými deťmi v triede, s učiteľom, s rodičmi. Hovoríme najmä o prejavoch agresívneho správania, odmietaní plnenia pravidiel, ktoré vyplývajú z pedagogického procesu. Skúsenosť potvrdzuje fakt, že ak ich bude viac, pravdepodobne vzniknú rôznorodé problémy, ktoré bude treba citlivo riešiť. 

Cieľom centier špeciálnopedagogického poradenstva je poskytovanie komplexných odborných služieb podľa § 133 zákona č. 245/2008 Z. z. tak, aby boli poskytnuté v správnom čase, na vysokej úrovni, interdisciplinárne a čo najbližšie k ich odberateľom – deťom so zdravotným znevýhodnením, ich rodičom a učiteľom. V príspevku sa venujeme predpokladom efektívneho špeciálnopedagogického poradenstva.

Školní hodnocení je důležitou determinantou ovlivňující úroveň komunikace a kvalitu sociálních interakcí ve škole obecně. Zcela specifické místo v oblasti školního hodnocení má pedagogická diagnostická práce s chybou. Při zdůrazňování nutnosti práce s chybou nemáme v kontextu tohoto textu na mysli důraz na zachycení konkrétní opakující se chyby v konkrétní žákovské skupině, která by pro učitele měla být cennou informací o tom, že v procesu výuky někde vznikla didaktická chyba a následně by měla být učitelem odstraněna. Podstatná je diagnostika charakteru individuálních chyb dítěte.

 V nadväznosti na Akčný plán rozvoja okresu Kežmarok sa vo štvrtok 26. mája 2016 konalo v priestoroch Okresného úradu v Kežmarku pracovné stretnutie k plneniu vládneho uznesenia. Kežmarok je prvým z dvanástich najmenej rozvinutých okresov, kde sa začínajú napĺňať podľa uznesenia vlády akčné plány.

Do popredia záujmu psychologických a pedagogických pracovníkov sa v súčasnosti dostávajú otázky efektívnosti vyučovacieho procesu. Školský výkon býva významne ovplyvňovaný výškou žiakovej inteligencie a osobnostnými vlastnosťami. Preto aj vznik prvých testových hodnôt kvality osobnosti vzišiel zo školského prostredia. Pri skúmaní profesionálneho vývinu osobnosti neunikne skutočnosť, že ľudské výkony sú už od ranného detstva pomerne pravidelne hodnotené, testované a kvantifikované. Tieto formy hodnotenia výkonu nie sú ničím irelevantným, ale sú často kľúčovým momentom rozhodujúcim o ich ďalšom osude. Preto sa treba tejto problematike venovať a učiť žiakov zvládať tento typ záťaže, ktorá ich bude sprevádzať nielen v školských laviciach, ale aj v prípade pracovného umiestnenia, či ďalšej životnej pregradácie.