Cieľom diagnostiky je zistiť aktuálny stav rozvoja dieťaťa za daných podmienok výchovy, vysvetliť závery a hľadať cesty ku zmene. Ako jednu z metód diagnostiky grafomotoriky môžeme využiť kresbu, ktorá je veľmi lákavá, ale jej realizácia je veľmi náročná, vyžaduje široké odborné znalosti a špeciálnu prípravu. Rozbor detskej kresby je úlohou najmä psychológov a je pomocou hlavne v predškolskom období, kedy napomáha k odhadu celkovej úrovne dieťaťa. Slúži ako ukazovateľ rozvoja jemnej motoriky, vizuálnej percepcie a senzomotorickej koordinácie.
(dokončenie z predchádzajúceho čísla)
Vývin kresby u detí
Z psychologického a pedagogického hľadiska má kresba veľký význam pre vývojovú diagnostiku, diferenciálnu diagnostiku a diagnostiku osobnosti. Učiteľ v triede niekedy nemá k dispozícii diagnostiky žiakov v čase, kedy ich potrebuje, pretože počet odborných pracovníkov je obmedzený. Prostredníctvom použitia kresby ako diagnostického nástroja na rozvoj jemnej motoriky dokáže ohodnotiť úroveň žiaka na niekoľkých hodinách.
Podľa D. Opatřilovej (In Přinosilová, 2007) vývoj kresby možno charakterizovať nasledujúcimi štádiami (pre účely diagnostiky):
- Bezobsahová čmáranica – znamená prvé grafomotorické prejavy dieťaťa, ku ktorým dochádza obvykle v období medzi 12 – 18 mesiacmi. Dieťa náhodne uchopí kresliacu potrebu, rôzne s ňou manipuluje a máva, postupne si všíma, že jeho pohyb zanecháva stopu. To ho motivuje k zámernému chovaniu a dieťa začína čmárať. Svojej kresbe zatiaľ nepriraďuje žiaden obsah. Toto obdobie je prípravou k vlastnému kresleniu a trvá väčšinou do 2 rokov. Dieťa počas tohto obdobia zdokonaľuje svoju pohybovú spôsobilosť na kreslenie.
- Obsahová čmáranica– zahrňuje väčšinou obdobie medzi 2 a 2,5 rokom. V tejto fáze vývoja kresby do nej dieťa postupne vkladá obsah. Deje sa tak však až dodatočne, t. j. po dokončení kresby. Dieťa zatiaľ vopred nehovorí, čo ide kresliť. Obsah kresieb je v tomto období tiež veľmi pre