Autori v štúdii skúmajú kompetencie učiteľov, považované za zásadné pre ich odbornú činnosť, najmä schopnosť diagnostiky zameranú na poskytovanie podpory žiakom a ich rodičom. V súlade s odborným zameraním časopisu sa autori zameriavajú na diagnostické kompetencie učiteľov pri hodnotení kognitívnych schopností žiakov. Zdôrazňujú tiež význam diagnostiky rodinného prostredia žiaka, ktorá ovplyvňuje výber najefektívnejších edukačných stratégií.
Výchovno-vzdelávacia práca učiteľov a vychovávateľov je okrem mnohých iných činností úzko prepojená aj s procesom hodnotenia a pedagogickej diagnostiky žiakov z rôznorodého rodinného prostredia. V procese pedagogickej diagnostiky žiaka a jeho rodiny ide o komplexný a dlhodobý proces, ktorého hlavným cieľom je, na základe znalosti aktuálneho stavu osobnostného rozvoja žiaka, predovšetkým zlepšenie edukačných výsledkov. V štúdii sa budeme zameriavať najmä na analýzu kompetencií učiteľov a vychovávateľov, ktoré sú považované za kľúčové v praxi učiteľa – diagnostika, ktorý je pripravený poskytnúť podporu žiakom a rodičom. V procesuálnej rovine, je proces pedagogickej diagnostiky dôležitý najmä v kontexte odhalenia príčin prípadných ťažkostí v učení a v správaní sa žiakov.
Práve učitelia sú často prvé osoby, ktoré prostredníctvom priebežného pedagogického diagnostikovania žiaka odhalia príčiny jeho slabého prospievania alebo neprospievania.
Touto téma sa vo všeobecnosti v našom odbornom priestore dlhodobo zaoberajú viacerí autori (napr. P. Gavora, O. Zelinková, B. Kasáčová, M. Miňová, a iní). Učitelia a vychovávatelia v praxi musia prirodzene ovládať podstatu procesu diagnostikovania, správne klasifikovať a tvorivo využívať základné, ako aj novšie metódy pedagogického diagnostikovania žiakov. Mali by vedieť správne projektovať a realizovať priebežnú, ako aj celkovú pedagogickú diagnostiku na jednotlivých stupňov vzdelávania. Pri diagnostike žiaka by sa mali zamerať na diagnostikovanie kognitívnych vlastností žiakov, afektívnych vlastností, sociálnych vzťahov či tvorivých schopností. Významnou časťou diagnostických kompetencií učiteľov je tiež sebadiagnostika a evaluácia vlastnej edukačnej činnosti.
Voľba čo možno najefektívnejšieho edukačného pôsobenia na žiaka je okrem poznania jeho osobnosti a štýlu učenia podmienená aj poznaním jeho rodinných podmienok a prostredia, v ktorom žije.
Diagnostické kompetencie učiteľov
Poznávanie žiaka a jeho rodinného prostredia je dlhodobý proces. Najnáročnejšia časť diagnostiky spočíva v stanovení príčin vybraných ťažkostí alebo problémov žiakov, pretože často bývajú skryté. Na základe štúdia viacerých aspektov edukačného procesu, literatúry a aj zámerov reformy školstva od r. 2026, je možné zhrnúť diagnostické kompetencie učiteľov do nasledujúcich hlavných oblastí: