Na dieťa od najranejších fáz života pôsobia rôzne vplyvy rodiny a prostredia. Jeho vývoj ovplyvňujú aj vnútorné činitele, predispozície, ktorými získava skúsenosti, osobnostne sa rozvíja, zbiera informácie, učí sa. Získané predstavy (prekoncepty) sa medzi jednotlivcami môžu výrazne odlišovať v obsiahlosti, flexibilite, rozsahu, štruktúrovanosti, správnosti, vedeckosti. Škola je miestom, kde môžu byť predstavy nielen modifikované správnou výučbou, ale môžu predstavovať východisko k optimálnejšiemu a kontinuálnemu vzdelávaniu. Deti, ktoré sú identifikované ako nadané a talentované, prichádzajú do triedy s jedinečnými potrebami, vlastnosťami. Dôkladné poznanie ich osobnosti, potrieb, záujmov, prekonceptov je jednou z podmienok úspešného a efektívneho riadenia edukačného procesu.
Fenomén nadania v školskom prostredí
C. Resch (2014) chápe nadanie ako dynamickú a multidimenzionálnu koncepciu zahŕňajúcu celkový potenciál jednotlivca, ktorý sa prejavuje celoživotným rozvojom a edukáciou. Uvádza, že ide o interakčný proces medzi osobnostnými predispozíciami jednotlivca a sociálnymi i kognitívnymi vplyvmi vloženými do edukácie. L. Hříbková (2007; 2009) chápe nadanie ako súhru optimálnych schopností a kognitívnych predpokladov dieťaťa so sociokultúrnym prostredím, v ktorom sa vyvíja. Táto súhra a úroveň vývinu osobnostných predpokladov jednak svedčí o dobrom biologickom potenciáli dieťaťa a zároveň o vhodnej stimulácii z prostredia zodpovedajúcej možnostiam kultúry a nárokom spoločnosti, v ktorej dieťa vyrastá.
Označenie nadané dieťa sa nevzťahuje len na deti s vysokými intelektovými schopnosťami, ale zahŕňa širšie spektrum kognitívnych a nekognitívnych charakteristík dieťaťa, jeho potenciálu a aktuálne podávaných výkonov.
Nadanie nemožno chápať ako izolovaný fenomén, pretože sa prejavuje v celej štruktúre osobnosti jednotlivca. Určitú individuálnu charakteristiku učiaceho sa predstavujú aj prekoncepty, ktoré vznikajú na základe jeho vedomostí a skúsenosti v sociálnom prostredí, ale aj vplyvmi prostredia samotného (Lopušná, A., 2009). Práve v prekonceptoch sa môžu ukázať odlišnosti nadaných detí, možno aj v jednotlivých oblastiach.
Prekoncepty a ich význam v edukačnom procese
Podľa teórie kognitívneho konštruktivizmu sú správne prekoncepty základom učenia sa a môžu výrazne pomôcť efektívnejšiemu porozumeniu odborných pojmov a učivu. Nesprávne prekoncepty, tzv. miskoncepcie môžu proces učenia sa a porozumenia učivu výrazne spomaliť a znížiť efektívnosť vyučovania. Prekoncepty v istej miere odhaľujú vnútro žiaka, jeho myslenie a potvrdzujú teóriu lepšieho osvojovania si informácií cez prežívanie a zážitkové učenie. Informácie, ktoré žiaci získajú vlastnou skúsenosťou, sú pre nich zmysluplné, pevné a dobre zabudované. Je ťažké ich nahradiť alebo vytlačiť prostredníctvom definícií a faktov.
Základným zdrojom vzniku prekonceptov sú kognitívne procesy, na základe ktorých dieťa pripisuje javom okolo seba význam, konštruuje si určitú ucelenú predstavu o tomto svete, ktorý sa týmto spôsobom preňho stáva zmysluplným.
Napriek tomu, že kľúčovým zdrojom vzniku prekonceptov je kognitívna aktivita, nemôžeme o nich uvažovať len v tejto rovine vzhľadom na široké a rôznorodé spektrum vplyvov podieľajúcich sa na ich utváraní a modifikácii.
P. Doulík, J. Škoda (2003) a J. W. I. Lee, A. L. H. Pang (2010) uvádzajú dve základné skupiny faktorov vplývajúcich na prekoncepty:
- exogénne faktory (sociálne, ekonomické, napr. rodina, škola, médiá a in