Edukácia

KONTEXT REFORMNÝCH ZMIEN Príspevok sa zaoberá významom detských časopisov v edukačnom procese, najmä v kontexte ich využívania na prvom stupni základnej školy. Poukazuje na úlohu týchto periodík pri rozvoji doménových a prierezových gramotností a ich prínos k formovaniu zručností potrebných v 21. storočí. Z realizovaného výskumu vyplynulo, že detské časopisy sú najčastejšie využívané nielen ako motivačný nástroj, ale aj ako hlavný prostriedok na podporu porozumenia učivu a rozvoj tvorivosti žiakov. Význam detského časopisu je reflektovaný v kontexte vzdelávacích reforiem po roku 2023, ktoré sa zameriavajú na rozvoj kompetencií žiakov potrebných pre život v súčasnej spoločnosti.

PROSTREDNÍCTVOM OUTDOOROVEJ EDUKÁCIE A NÁVRATU PRÍRODY DO ŠKÔL V článku sa zaoberáme dôležitosťou sociálno-emocionálneho učenia (SEL) prostredníctvom outdoorovej edukácie a návratu prírody do materských a základných škôl. Zdôrazňujú sa pozitívne účinky tejto metódy na kognitívny rozvoj, prosociálne správanie, empatiu a duševnú pohodu detí. Podčiarkuje sa význam integrácie prírodného prostredia do vzdelávacieho procesu na podporu kvality vyučovania a rozvoja „mäkkých“ zručností rozhodujúcich pre úspech detí v škole i v živote.

EMOCIONÁLNE PRIAZNIVÉ PROSTREDIE Príspevok sa zameriava na význam emocionálne priaznivého prostredia vo vzdelávacích reformách, zdôrazňuje well-being žiakov vrátane fyzickej, duševnej a emocionálnej pohody. Analýza vývoja vzdelávacích systémov a prieskum PISA poukazujú na trend pozitívnej edukácie. Zameriavame sa na metódy podporujúce emocionálny a sociálny rozvoj a posilňujúce osobné a sociálne kompetencie, prístupy ktoré zohľadňujú individuál­ne potreby, angažovanosť a spoluprácu, pripravujúc žiakov na akademický aj sociálny úspech.

Charakterová výchova zasadená v bežnom edukačnom procese je prístup k výchove, ktorý zahŕňa hodnoty, etiku, emocionálnu zrelosť a zmysel pre občiansku zodpovednosť. Spolu s kognitívnou rovinou treba rozvíjať aj nonkognitívnu stránku osobnosti. Charakter je získaný výchovou, učením a skúsenosťami. Každý učiteľ by mal poznať stratégie rozvoja kognitivizácie, emocionalizácie, motivácie, socializácie, axiologizácie a kreativity, pretože kultivovanie charakteru s potenciálom prinášať vynikajúce výsledky pomáha žiakom stať sa etickými a zodpovednými občanmi.

NÁMETY REALIZÁCIE PREVRÁTENEJ HODINY Súčasná doba je výrazne poznamenaná inováciami. V našich podmienkach je požiadavka inovácií ešte naliehavejšia, čo vyplýva aj z hodnotenia výsledkov PISA. V školách musíme pracovať skutočne tvorivo. Časopisy Didaktika a Manažment školy v praxi nám učiteľom významne pomáhajú, upriamujú pozornosť na mnohé inovatívne prístupy v edukácii. Články majú výrazne motivačný charakter, vedú učiteľov ku komparácii svojej pedagogicko-didaktickej práce s názormi a skúsenosťami iných učiteľov. Prínosom sú aj námety a podnety pre vlastnú tvorivú inováciu, čoho výsledkom je článok o netradičnej koncepcii vyučovania, tzv. prevrátené vyučovanie.

......je potrebná pre zlepšenie situácie v edukácii  Cieľom príspevku je vyvolať zamyslenie u každého učiteľa nad tým, ako by mohol prispieť k zlepšeniu situácie v edukácii. Autor sa nechce zaoberať minulosťou a chybami, ale skôr sa sústreďuje na to, ako zlepšiť súčasný stav. Zámerom článku nie je analyzovať minulosť a hľadať chyby, ale skôr motivovať učiteľov k akcii. Autor zdôrazňuje, že v tomto procese je nevyhnutná aj osobná transformácia myslenia a práce učiteľov.

Príspevok reflektuje aktuálne výzvy a reality súčasnej edukácie. Akcentuje, že predchádzajúce storočie veľmi významne obohatilo možnosti edukácie. Problémom však ostáva skutočnosť, že nové aspekty sa len pomaly dostávajú do reálnej edukačnej práce a edukácia stále zaostáva za možnosťami, ktoré jej ponúka veda. Vytknúť možno slabú podporu a rozvíjanie tvorivosti žiakov a prevažne sprostredkujúci charakter učenia. Málo sa doceňuje osobnosť žiaka a pod. Pritom vedy zaoberajúce sa edukáciou ponúkajú veľa inovácií.

Príspevok zdôrazňuje význam práce s chybou v edukačnom procese. Upozorňuje na chybu ako na nutný prostriedok autonómie poznávania žiaka. Je dôležité, aby učitelia prestali vnímať chybenie žiakov za prejav ich neschopnosti, zlých osobnostných charakteristík, príp. nedostatočnej motivácie. Učiteľ musí vedieť s chybou pracovať.

Finančné prostriedky na príspevok na edukačné publikácie zo štátneho rozpočtu boli poskytnuté školám, ktoré si k 27. 4. 2022 splnili povinnosť zaslania čestného vyhlásenia k poskytnutiu prostriedkov mechanizmu POO na edukačné publikácie – cudzie jazyky.

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR poskytne zo štátneho rozpočtu v roku 2022 základným školám, špeciálnym základným školám, stredným školám, praktickým školám a odborným učilištiam príspevok na edukačné publikácie, ktorými sú učebnice, pracovné učebnice, pracovné zošity, učebné texty s vydanou platnou doložkou.

Tlačová správa, 4. 3. 2022 Tajomstvo úspechu veľkých značiek a mien, ako sú Petra Vlhová, Bill Gates, IBM či Volkswagen, je teraz vďaka občianskemu združeniu EduCoach a za podpory Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (MŠVVaŠ SR), bezplatne k dispozícii aj študentom, ich rodičom a učiteľom prostredníctvom programu UPGRADNI SA! Buď kormidelníkom svojho života. Tým tajomstvom je koučing. Je to zmena perspektívy, vďaka ktorej si dokážeme splniť svoje túžby a ciele. Zvýšením úrovne sebapoznania (upgradom) si berieme život do vlastných rúk a sami zlepšujeme jeho kvalitu. 

Otázky skvalitňovania vyučovacieho procesu nie sú nové. Dalo by sa povedať, že sa objavujú od počiatkov organizovaného vzdelávania. V posledných desaťročiach však zaznamenávame neustále silnejúci negatívny ohlas na kvalitu didaktických postupov uplatňovaných v škole. Ak analyzujeme úroveň súčasného vyučovacieho procesu podľa modernejších kritérií, ktoré platia vo svete a našou snahou je priblížiť sa im, možno mu vyčítať, že je veľmi málo adaptabilný, nepružne reaguje na rýchle zmeny, nevie ich predvídať. Modernizačné trendy si všímajú predovšetkým to, čo sa deje so žiakom a jeho kognitívnym systémom pri spracovávaní obsahu vzdelania. V nadväznosti na medzinárodné snahy podporiť rozvoj kritického myslenia žiakov vo vyučovacom procese je žiaduce, aby sa identifikovali edukačné stratégie, ktoré majú potenciál pre stimuláciu kritického myslenia.

Mimoriadna situácia spojená šírením ochorenia  COVID 19 a mimoriadne opatrenia vyplývajúce z pandémie vyvolali a podnietili vznik udalostí, ktoré si vyžiadali okamžité riešenia aj v edukačnom procese. Zároveň si vynútili aj hľadanie nových možností a alternatív výučby. Okrem potreby online vzdelávania, redukcie učiva, sa jednou zo zásadných zmien stáva možnosť využívať slovné hodnotenie, prípadne v kombinácii so známkami. V príspevku sa venujeme téme slovného hodnotenia, zmenám v hodnotení v školskom zákone, opíšeme aj kritériá slovného hodnotenia.  

Vyberáme z archívu Didaktiky Při realizaci edukačního projektu je velmi důležité, aby pedagog dobře žákům vysvětlil smysl a cíl projektu a věnoval pečlivou pozornost průběžnému poskytování reflexe žáků ve skupině i vlastní sebereflexi každého z nich. Edukační projekt má několik částí, které lze realizovat jako celek i jako samostatné části. Každé části je věnován samostatný úsek textu. Záleží na časových možnostech učitele i jeho zkušenostech s vybranými aktivitami, případně ochotě věnovat se hlouběji metodám, s nimiž příliš zkušenost nemá (v tomto směru je nezbytné, aby učitel metody na sobě pečlivě ozkoušel, případně s technikami pracoval ve spolupráci s kolegy).

V príspevku prinášame zamyslenie sa nad aktuálnymi aspektami edukácie z hľadiska tzv. klasických a inovatívnych, či moderných prístupov k jej realizácii. Edukácia je v ostatných rokoch predmetom sústredenej pozornosti celej spoločnosti. Sme svedkami skôr kritických hlasov, ako hlasov, ktoré by chválili jej realizačnú stránku, resp. reálne vyučovanie v školách, výsledkom čoho nie sú optimálne ani jej výsledky. V plejáde uvedených pohľadov najčastejšie rezonujú pohľady o nedostatočnej inovácii, modernizácii edukácie. Nestaviame sa do role arbitrov týchto a podobných názorov, prikláňame sa k tým, ktoré hovoria, že inovácii v školách by mohlo byť oveľa viac. Možné príčiny, prečo tomu tak nie je, sme opísali v Manažmente školy v praxi č. 6/2020.

Na dieťa od najranejších fáz života pôsobia rôzne vplyvy rodiny a prostredia. Jeho vývoj ovplyvňujú aj vnútorné činitele, predispozície, ktorými získava skúsenosti, osobnostne sa rozvíja, zbiera informácie, učí sa. Získané predstavy (prekoncepty) sa medzi jednotlivcami môžu výrazne odlišovať v obsiahlosti, flexibilite, rozsahu, štruktúrovanosti, správnosti, vedeckosti. Škola je miestom, kde môžu byť predstavy nielen modifikované správnou výučbou, ale môžu predstavovať východisko k optimálnejšiemu a kontinuálnemu vzdelávaniu. Deti, ktoré sú identifikované ako nadané a talentované, prichádzajú do triedy s jedinečnými potrebami, vlastnosťami. Dôkladné poznanie ich osobnosti, potrieb, záujmov, prekonceptov je jednou z podmienok úspešného a efektívneho riadenia edukačného procesu.

Učitelia stoja z konštruktivistického uhla pohľadu v neľahkej situácii, nakoľko musia rešpektovať individuálnu kognitívnu úroveň žiakov a zároveň vytvárať situácie, ktoré ich podnecujú k aktívnemu osvojovaniu informácií, ich hodnoteniu, prepájaniu poznatkov do zmysluplných logických súvislostí, tvoreniu vlastných kognitívnych rámcov. Výsledky realizovaných výskumov kritického myslenia navyše neustále poukazujú na jeho nedostatočný rozvoj a podporu v rámci edukačného procesu. Pri snahe o operacionalizáciu kritického myslenia sa opierame predovšetkým o kognitívne spôsobilosti ako: identifikovať kľúčové myšlienky, vyvodzovať logické závery, hľadať súvislosti, vyhodnocovať tvrdenia, interpretovať údaje, rozhodovať sa, riešiť problémy.

Pripravujeme Publikácia „Inovácie v edukácii" sa zameriava na edukačné oblasti, ktoré môžu výrazne pozitívne ovplyvniť priebeh a výsledky vzdelávacej činnosti. Autor sa v jednotlivých kapitolách venuje oblastiam, ako sú učebné štýly, stratégie a taktiky učenia sa, vyučovacie metódy, tvorivé vyučovanie, využívanie informačných technológií vo vyučovacom procese. Zároveň však zdôrazňuje najdôležitejší článok kvality vzdelávania, ktorým je práca učiteľa.

Schopnosť riešiť každodenné problémy s ohľadom na udržateľný život ďalších generácií nie je človeku prirodzená. Jednotlivec najprv napĺňa svoje potreby v záujme uchovania a zabezpečenia kvality vlastného života. Dopady svojej činnosti na iných ľudí, okolie si uvedomí až následne, ak vôbec. Preto je nevyhnutným nástrojom kultivácie a formovania človeka jeho edukácia. Edukácia je nielen nástrojom dosahovania všeobecne žiaducich cieľov spoločnosti, ale aj zbraňou proti narastajúcemu egoizmu ľudstva. 

Didaktika ako veda sa neustále rozvíja a využívajúc poznatky iných vied, sa neustále modernizuje a pripomína edukácii skutočne novšie a novšie možnosti. Neraz nejde o niečo celkom nové, skôr by sa dalo povedať inovované. Mnohé z toho čo dnes považujeme za nové, moderné, inovatívne a pod., pedagogika poznala už pred viacerými rokmi. Možno spomenúť, napr. problémové vyučovanie, skupinové vyučovanie, diferencované vyučovanie, projektové vyučovanie a rad ďalších koncepcií vyučovania, ktoré zvykneme označovať ako inovatívne.