„Každodenná realita“

Uvedený podnadpis sme nie náhodou dali do úvodzoviek. Urobili sme tak preto, lebo takmer denne máme pri otázkach edukácie možnosť počuť kritiku na naše školstvo, vzdelávanie a pod. V deň písania tohto príspevku mali stredoškoláci rokovanie s povereným predsedom vlády a obrátili sa na neho s požiadavkou, že by chceli, aby sa učilo inak, aby edukácia bola spojená viac s reálnym životom a požiadavkami doby. V týchto súvislostiach evidujeme nie celkom lichotivé poznámky na prípravu budúcich učiteľov, sociálno-emocionálne edukačné prostredie, uplatňovanie inovačných prístupov v edukácii. Je možné, že sme podcenili požiadavky na učiteľské vzdelávanie. Na fakultách nám študujú desiatky budúcich učiteľov, ale v školách nemá kto učiť.

Často sme svedkami porovnávania nášho školstva s tým fínskym. Porovnávanie však v mnohom neuvádza celú realitu. Napríklad status učiteľa vo Fínsku je neporovnateľný so statusom nášho učiteľa. Dostať sa na štúdium učiteľstva je oveľa náročnejšie, ako dostať sa na štúdium medicíny. Predpokladáme, že tento status si vyslúžili učitelia svojou prácou, ale štát bol mimoriadne nápomocný doceňovaním osobností, a to nielen finančne, ale aj premyslenou edukačnou politikou. Ide teda nielen o vonkajšie príčiny, ale aj o subjektívne činitele podporujúce alebo inhibujúce záujem o tvorivú prácu učiteľa.

Pri zamýšľaní sa nad zásadnou reformou školstva už v najbližších rokoch, si kladieme otázku:

     Čo sa bude požadovať od budúcich učiteľov v novej zásadne zreformovanej škole?

Táto otázka nie je okrajová, pretože zmeniť prípravu budúcich pedagógov, pripraviť obsah vzdelávania a všetko, čo s tým súvisí, si pýta čas. V týchto týždňoch a mesiacoch sa uskutočňujú akreditácie na vysokých školách, ktoré majú zásadne zmeniť a zlepšiť vysokoškolskú prípravu. Ak si v