Konštruktivizmus nie je samostatnou koncepciou edukácie. Pojmom konštruktivizmus sa charakterizuje edukácia, v ktorej sa kladie dôraz na „konštruovanie vedomostí samotným žiakom“ za pomoci učiteľa. Konštruktivizmus sa datuje do 20. storočia, v ktorom bolo opísaných a do edukačnej praxe uvedených veľa inovatívnych postupov.
Čo je konštruktivizmus?
Žiak nie je len prijímateľom vedomostí, ale na ich získavaní sa podieľa vlastnou aktívnou činnosťou - konštruuje si nové. Avšak, aby si mohol žiak sám, resp. s pomocou učiteľa, spolužiakov nové vedomosti konštruovať, treba u neho aktivizovať jeho doterajšie poznatky, skúsenosti, názory, zážitky, vedomosti a z nich vychádzať, resp. ich využiť pri získavaní ďalších nových vedomostí. Zdôrazňujeme, že poznatky žiakov môžu edukačný proces uľahčovať, ale môžu ho robiť aj zložitejším, náročnejším. Keď poznávame niečo nové, musíme to zladiť s predchádzajúcimi vedomosťami, zážitkami, skúsenosťami a pod. Zaraďovanie do sústavy poznaného, nie je jednoduché, môžeme to prijať alebo zamietnuť. Sme aktívnymi tvorcami nových vlastných vedomostí. Dochádzame k nim skúmaním, pozorovaním, porovnávaním, pýtaním sa otázkami a pod.
Konštruktivizmus rozlišuje viac prístupov, napr.:
- kognitívny konštruktivizmus J. Piageta,
- sociálny konštruktivizmus L. S. Vygotského,
- pedagogický konštruktivizmus – ako spojenie kognitívneho a sociálneho konštruktivizmu,
- dialektický konštruktivizmus,
- humanistický konštruktivizmus,
- pragmatický konštruktivizmus atď.
Podstatné pre všetky konštruktivistické prúdy je, že: „...zjednocujú aspoň základné spoločné stanoviská, a to názor na proces poznávania. Dieťa žije svojim poznaním, ktoré sa prirodzene modifikuje, a to na subjektívnej úrovni každého jedinca v závislosti od konkrétnych vonkajších podnetov. Pre dieťa jeho poznanie tvorí od vzniku vedomia zmysluplný celok, ktorý ovplyvňuje jeho komunikáciu s okolím“ (Portik, M. a kol., 2012, s. 266).
Prekoncepty v edukácii
„Prekoncept je chápaný ako primárna a primitívna predstava žiaka o danom pojme. V literatúre je veľa ekvivalentných pojmov, napr. spontánny koncept, naivný koncept, detská interpretácia sveta, miskoncepcie. Ich stotožnenie s pojmom prekoncept však nie vždy jednoznačné. Prekoncept má úzke spojenie s individuálnou skúsenosťou učiaceho sa jedinca, a teda je významnou charakteristikou každého žiaka“ (Doulík, J., Škoda, J., 2003a, s. 473). „Každé dieťa má predstavy o pojmoch, veciach a javoch. K zmenám týchto predstáv dochádza v procese školskej dochádzky, kedy dochádza k spresňovaniu. Pôvodné predstavy sú veľmi nezrelé, naivné a primitívne, a preto sa označujú ako prekoncepty. Znamená zo, že predchádzajú koncepcii“ (Mareš, J. a Ou