Dôvera v rozum je založená na presvedčení, že našim vyšším záujmom a záujmom ľudstva bude najlepšie slúžiť tým, že dáme rozumu slobodnú voľbu. Slobodná voľba podľa Tomáša Akvinského znamená mať plnú zodpovednosť. Rozumnosť je nosnou intelektuálnou cnosťou, ktorú už Aristoteles spojil s pojmom správny úsudok. Práve táto cnosť nám umožňuje začať správne sa rozhodovať; nabáda nás, aby sme prišli k svojim vlastným záverom rozvíjaním vlastných racionálnych schopností a navyše rozvíja ďalšie intelektuálne a mravné cnosti. Rozumný človek je ten, ktorý nielen vie, čo je dobré, ale spoznané dobro aj uskutoční.
V súčasnosti sa čoraz častejšie stretávame s náročnými situáciami, ktoré majú hlboké dôsledky pre naše myslenie a učenie sa. Ocitáme sa v dobe, v ktorej musíme čeliť myslením disciplinovanejším, citlivejším a komplexnejším, ide o myslenie používané morálne zodpovedným spôsobom. Odborníci ako R. W. Pual a L. Elderová (2014) ho nazývajú silné kritické myslenie. Oproti nemu stojí kritické myslenie slabé, ktoré niektorí jednotlivci využívajú na klamstvo, manipuláciu a nekritické myslenie, v ktorom absentujú základné štandardy myslenia. Rozvoj bystrého, morálneho a rozumného jedinca si vyžaduje čas a prax. Je to neoddeliteľná súčasť toho, aby sme sa stali vzdelanými ľuďmi a kritickými mysliteľmi.
Intelektuálna dôvera a nedôvera v rozum
Intelektuálna cnosť - rozumnosť (fronésis) ako praktická múdrosť sa považuje za metacnosť, ktorá má nezastupiteľnú úlohu pri riadení ďalších intelektuálnych a morálnych cností. Už Aristoteles vysvetlil, že naše mravné konanie je podmienené rozumnosťou určujúcou morálny stred medzi nadbytkom a nedostatkom. Od rozumnosti sa odvíja aj cnostné konanie a od cnostného konania dobrý život ako taký. Aby človek splnil svoju úlohu, potrebuje rozumnosť (fronésis) a mravné cnosti.
Mravná cnosť spôsobí, že si človek zvolí správny cieľ; rozumnosť, že si vyberie správne prostriedky, ktoré ho k nemu dovedú (Aristoteles, EN 1145b, s.