Základný cieľ inovovania pregraduálnej prípravy študentov učiteľských študijných programov na Prešovskej univerzite v Prešove spočíva v integrácii kritického myslenia a charakterového vzdelávania. Ide o nový aspekt v akademickej oblasti oproti zahraničiu, kde tento trend získava na popularite už dlhšiu dobu. Čo môže byť viac, ako učiteľ tvorivý, slobodný, iniciatívny, kriticky mysliaci s kvalitnými morálnymi vlastnosťami?
Aktuálne výzvy prestížnej vzdelávacej spoločnosti Centre for curriculum redesign (CCR) sú orientované na definovanie 4 dimenzií pre vzdelávanie v 21. storočí:
- vedomosti – čo vieme a rozumieme (interdisciplinarita, tradičné a moderné disciplíny, globálna gramotnosť);
- zručnosti – ako používame to, čo vieme (kreativita, kritické myslenie, komunikácia a spolupráca);
- charakter – ako sa správame a angažujeme v spoločnosti (sebauvedomenie, zvedavosť, odvaha, odolnosť, etika, líderstvo);
- meta-vzdelávanie – ako reflektujeme a prispôsobujeme sa (metakognícia, myslenie rastu).
CH. Fadel, M. Bialik a B. Trilling(2020) používajú akronym VUCA. Varujú pred budúcnosťou, ktorá bude pozostávať z väčšej nestálosti, neistoty, zložitosti a nejednoznačnosti. Použitie skratky VUCA sa začalo koncom 90. rokov vo vojenskom kontexte a ovplyvnilo vznikajúce myšlienky strategického vedenia v širokej škále organizácií, od neziskových spoločností po vzdelávacie inštitúcie a vládne systémy. Vo všeobecnosti varuje, že náš svet je čoraz ťažšie predvídať a riadiť. Naša budúcnosť čiastočne závisí od našich hodnôt. Trendy konzumizmu a materializmu sú síce z dlhodobého hľadiska neudržateľné, ale sú do značnej miery sociálne a kultúrne determinované, a preto sa môžu meniť v dôsledku zmeny kultúrnych hodnôt. Spoločenské hodnoty tiež určujú, kde konkrétna kultúra leží; na rôznych kontinuálnych hodnotách, ako je antagonizmus a tolerancia, individualizmus, sociálna súdržnosť a materializmus a hľadá hlbší význam. To je priestor, kde treba zvažovať, ktorým smerom sa uberajú súčasné hodnoty.
Lepší spoločenský systém má byť založený na stálych hodnotách. Vzdelávanie ako jedna z priorít spoločnosti by mala reagovať na potrebu integrácie charakterového vzdelávania a kritického myslenia.
Na Slovensku nachádzame absenciu v oblasti integrity charakterového vzdelávania a kritického myslenia. Dôkazom je nedostatočnosť vedeckej a publikačnej aktivity a aplikácia cieleného rozvoja integrity morálneho a kritického indivídua. V zahraničí je táto integrácia bežnou edukačnou praxou už niekoľko desaťročí. Napriek tomu, že na Slovensku aktuálny školský zákon a oficiálne národné a medzinárodné dokumenty (Národný kvalifikačný rámec SR, Európsky kvalifikačný rámec pre celoživotné vzdelávanie, Dublinské deskriptory, výzvy World Economic Forum) vytvorili priestor pre podporu oboch v edukačnej praxi, skúmanie problematiky ako celku absentuje. Zaznamenávame riešenie buď len kritického myslenia alebo len aspektov týkajúcich sa charakteru. Aby sa budúci učitelia naučili kriticky myslieť, musia mať (alebo rozvíjať) char