Zotrvávanie na klasických prístupoch nesúvisí len s nezáujmom, nevedomosťami, neochotou meniť zaužívané. Na základe štúdia literatúry, skúmania edukácie, ale aj na základe rozhovorov s učiteľmi sme toho názoru, že príčiny spočívajú aj v ich obavách pred novým, v ich myslení a v postojoch k novému. Ide o tzv. vnútorné činitele, ktoré vyplývajú z pohľadu učiteľa na nové možnosti, nedôveru k novému, ba aj strachu z neznámeho.
Myslenie inhibujúce uvádzanie inovácii do edukácie
Zotrvávanie učiteľa na zaužívanom je často ovplyvnené presviedčaním seba samého o tom, že:
- doteraz pracuje dobre, spĺňa očakávania a niečo nové nemôže byť lepšie,
- nové metódy a formy práce môžu byť aj lepšie, ale nemá istotu, či sa v realite osvedčia, či výsledky budú naozaj lepšie,
- je zbytočné hľadať, zavádzať niečo nové, keď staré je vyskúšané, osvedčené a doterajšia práca priniesla výsledky,
- zmeny sú potrebné a možné, ale nie je to úloha učiteľa