Súčasnú zmenu vzdelávacej politiky charakterizuje predovšetkým snaha zvýšiť efektívnosť a kvalitu edukačného procesu. Ide o uplatnenie absolventov na medzinárodnom trhu práce, zmeny v kurikule a z nich vyplývajúcu kurikulárnu transformáciu, individuálny prístup k potrebám vzdelávaných, celoživotný proces učenia sa, rovnosť vo vzdelávaní. V našom ponímaní pokladáme za najvýznamnejší aspekt vyplývajúci z reforiem práve zmenu spôsobu vzdelávania z tradičného prístupu – založeného na vstupoch (obsah vzdelávania) na vzdelávanie orientované na výstupy (výsledky vzdelávania). Máme na mysli rozvoj znalostí, spôsobilostí a zručností, ktoré sú potrebné na riešenie širokého spektra problémov, vďaka ktorým sa bude môcť učiaci sa jednotlivec vyrovnať ľahšie s častými zmenami a flexibilne na ne reagovať.
Argumentácia tvorcov vzdelávacích politík v prospech kurikulárnej transformácie sa opierala v začiatkoch predovšetkým o ekonomické prínosy (tvorba inovačného prostredia, konkurencieschopnosť, adaptívna pracovná sila), neskôr sa do popredia dostal kultivačný aspekt a rozvoj kľúčových kompetencií pre učiaceho sa (Belz a Siegrist, 2001). Kľúčové kompetencie tvoria integrálnu súčasť štátnych a školských pedagogických dokumentov na základe európskej vzdelávacej politiky (Lisabonská stratégie 2000 – 2010). Spôsobilosť kritického myslenia (argumentácia, analýza, riešenie problémov, hodnotenie informácií, logický úsudok, rozhodovanie) sú v danom dokumente prítomné v každom opise zručností spojenými s konkrétnymi kompetenciami.
5 základných prvkov kritického myslenia
Klooster (2000) vyšpecifikoval kritické myslenie prostredníctvom charakterizovania piatich základných prvkov:
- KRITICKÉ MYSLENIE JE NEZÁVISLÉ. V edukačnom procese, kde sa rozvíja kritické myslenie si každý žiak vytvára svoje vlastné hodnoty, názory a presvedčenia.
- ZÍSKANIE INFORMÁCIÍ A PRÁCA S NIMI JE VÝCHODISKOM, A NIE CIEĽOM KRITICKÉHO MYSLENIA. Skôr než začnú žiaci prejavovať záujem o danú tému, musia získať prvotný prehľad o problematike. Aby žiak mohol mieriť k zložitým úvahám, potrebuje dostatočné množstvo hypotéz, nápadov, faktov a pojmov. Preto pokladáme za jednu z najdôležitejších úloh učiteľa, učiť žiakov porozumieť textu a vybrať z neho potrebné informácie.
- KRITICKÉ MYSLENIE ZAČÍNA OTÁZKAMI A PROBLÉMAMI, KTORÉ TREBA VYRIEŠIŤ. Efektívne učenie sa, ktoré je zam