doc. PaedDr. Nina Bodoríková, PhD.

Cieľ: Uvedomiť si vlastné postupy v učení sa, podmienky, ktoré uprednostňujeme, a efektívnosť svojho procesu učenia sa.

Všetky vedy zaoberajúce sa učením a vyučovaním si od svojho vzniku kladú otázky: Ako čo najlepšie učiť a vyučovať? Ako viesť žiakov k poznaniu? Ako realizovať edukačný proces tak, aby bol pre všetkých prospešný a zmysluplný? Aké nároky a požiadavky klásť na žiakov? V priereze histórie vznikali a zanikali mnohé edukačné koncepcie. Doposiaľ sme ideálny koncept nenašli. Školy však stoja pred problémom roztrieštenosti vzdelávania, nedostatočnej spolupráce medzi vyučovacími predmetmi, demotivácie žiakov, poznatkovým encyklopedizmom, sprostredkovaním hotových informácií. V príspevku prinášame nový spôsob edukácie, ktorý môže byť v našej edukačnej praxi veľmi potrebný.

Príspevok zdôrazňuje význam práce s chybou v edukačnom procese. Upozorňuje na chybu ako na nutný prostriedok autonómie poznávania žiaka. Je dôležité, aby učitelia prestali vnímať chybenie žiakov za prejav ich neschopnosti, zlých osobnostných charakteristík, príp. nedostatočnej motivácie. Učiteľ musí vedieť s chybou pracovať.

Dnešný svet je predimenzovaný informáciami. Ak chceme, aby boli žiaci úspešní, musíme ich podporovať v kritickom a tvorivom myslení, adekvátnom reagovaní na vzniknuté situácie a musíme rozvíjať ich uvažovanie o vlastnom myslení. V príspevku sa venujeme rozvoju metakognície žiakov v edukačnom procese. Opíšeme metakognitívne koncipovanú výučbu. Charakterizujeme stupne metakognitívneho myslenia a aj metódy, ktoré využívame pri metakognitívnych stratégiách.

V dnešnej dobe, kedy je informačná záťaž čoraz väčšia, je schopnosť efektívne asociovať a zapamätať si informácie nevyhnutná pre úspešné učenie a prácu. Preto existuje množstvo postupov a techník, ktoré môžu pomôcť pri procese zapamätávania si informácií a uľahčiť tak učenie sa. V príspevku sa venujeme postupom na asociovanie a zapamätávanie si informácií v kontexte konštruktivisticky orientovaného učenia sa a vyučovania.

Doposiaľ nadobudnuté a sumarizované poznanie ľudstva nemožno v ucelenej podobe sprostredkovať. Obrovské kvantum poznatkov zodpovedajúce súčasnej úrovni rozvoja jednotlivých vedných odborov by nebolo možné absorbovať, pretože často ide o príliš abstraktné poznatky. Preto musia byť vzdelávacie obsahy selektované do tej miery, aby predstavovali reprezentatívny výber poznania. V príspevku sa venujeme stratégiám na rozvoj systematických zručností.

Doba, ktorú žijeme, si vyžaduje neustále hodnotenie informácií a následné zaujatie stanoviska na základe nami zistených faktov a dôkazov. Je dôležité nepodliehať neovereným informáciám, ktoré nie sú podložené faktami. V príspevku sa venujeme stratégiám hodnotenia žiakov, ich aplikačnej rovine. Identifikujeme rozdiely medzi faktom a názorom. Vysvetlíme zručnosť porozumenia čítanému textu. Objasníme vyvodzovanie záverov a zovšeobecnenie. V príspevku ponúkame aj príklady úloh k rozvoju kritického myslenia pomocou stratégií hodnotenia v edukačnom procese.

Riešenie problémov patrí medzi každodenné situácie. Z pedagogického hľadiska považujeme schopnosť riešiť problémy za jednu z kľúčových kompetencií. Patrí do významnej skupiny spolu s kategóriami matematickej, čitateľskej a vedeckej gramotnosti. Prienik kritického myslenia a riešenia problémov vidíme nielen v zameraní sa na konkrétny problém a jeho špecifikácii, ale predovšetkým v jeho riešení, vysvetlení a interpretácii záverov. Tento náročný proces si vyžaduje hľadať a prinášať praktické dôkazy, opakovane ich preverovať, využívať relevantné a overené zdroje, logické úsudky a predvídať svoje konanie.

Súčasnú zmenu vzdelávacej politiky charakterizuje predovšetkým snaha zvýšiť efektívnosť a kvalitu edukačného procesu. Ide o uplatnenie absolventov na medzinárodnom trhu práce, zmeny v kurikule a z nich vyplývajúcu kurikulárnu transformáciu, individuálny prístup k potrebám vzdelávaných, celoživotný proces učenia sa, rovnosť vo vzdelávaní. V našom ponímaní pokladáme za najvýznamnejší aspekt vyplývajúci z reforiem práve zmenu spôsobu vzdelávania z tradičného prístupu – založeného na vstupoch (obsah vzdelávania) na vzdelávanie orientované na výstupy (výsledky vzdelávania). Máme na mysli rozvoj znalostí, spôsobilostí a zručností, ktoré sú potrebné na riešenie širokého spektra problémov, vďaka ktorým sa bude môcť učiaci sa jednotlivec vyrovnať ľahšie s častými zmenami a flexibilne na ne reagovať.

Otázky skvalitňovania vyučovacieho procesu nie sú nové. Dalo by sa povedať, že sa objavujú od počiatkov organizovaného vzdelávania. V posledných desaťročiach však zaznamenávame neustále silnejúci negatívny ohlas na kvalitu didaktických postupov uplatňovaných v škole. Ak analyzujeme úroveň súčasného vyučovacieho procesu podľa modernejších kritérií, ktoré platia vo svete a našou snahou je priblížiť sa im, možno mu vyčítať, že je veľmi málo adaptabilný, nepružne reaguje na rýchle zmeny, nevie ich predvídať. Modernizačné trendy si všímajú predovšetkým to, čo sa deje so žiakom a jeho kognitívnym systémom pri spracovávaní obsahu vzdelania. V nadväznosti na medzinárodné snahy podporiť rozvoj kritického myslenia žiakov vo vyučovacom procese je žiaduce, aby sa identifikovali edukačné stratégie, ktoré majú potenciál pre stimuláciu kritického myslenia.

Učitelia stoja z konštruktivistického uhla pohľadu v neľahkej situácii, nakoľko musia rešpektovať individuálnu kognitívnu úroveň žiakov a zároveň vytvárať situácie, ktoré ich podnecujú k aktívnemu osvojovaniu informácií, ich hodnoteniu, prepájaniu poznatkov do zmysluplných logických súvislostí, tvoreniu vlastných kognitívnych rámcov. Výsledky realizovaných výskumov kritického myslenia navyše neustále poukazujú na jeho nedostatočný rozvoj a podporu v rámci edukačného procesu. Pri snahe o operacionalizáciu kritického myslenia sa opierame predovšetkým o kognitívne spôsobilosti ako: identifikovať kľúčové myšlienky, vyvodzovať logické závery, hľadať súvislosti, vyhodnocovať tvrdenia, interpretovať údaje, rozhodovať sa, riešiť problémy.

Kriticky myslieť znamená nepodliehať všeobecne mienenému dojmu. Ide o intelektuálne náročný proces, ktorý aktívne konceptualizuje, analyzuje alebo vyhodnocuje informácie z pozorovania, či skúseností. Kritické myslenie vyžaduje schopnosť rozpoznať problémy, zhromaždiť a systematicky usporiadať príslušné informácie, rozpoznať nepodložené predpoklady, analyzovať a hodnotiť dôkazy a argumenty, uznať existenciu logických vzťahov medzi návrhmi, vyvodiť závery. Kritické myslenie sa používa pri posudzovaní pravdivosti výrokov, pri rozhodovaní o ich vierohodnosti, správnosti a nesprávnosti.

V príspevku sa venujeme inovovaniu didaktických postupov v edukačnej praxi pomocou využitia pojmového mapovania. Opíšeme princípy tvorby mentálnej reprezentácie, rozoberieme pojmové mapovanie ako tvorbu ucelených schém – logickú organizáciu štruktúry určitého poznania, tvorbu kauzálnych, relačných rovín medzi celkom a jeho nosnými časťami v rámci učebného poznávania. Poukážeme na spektrum využitia pojmového mapovania v edukačnom procese.