Dnešný svet je predimenzovaný informáciami. Ak chceme, aby boli žiaci úspešní, musíme ich podporovať v kritickom a tvorivom myslení, adekvátnom reagovaní na vzniknuté situácie a musíme rozvíjať ich uvažovanie o vlastnom myslení. V príspevku sa venujeme rozvoju metakognície žiakov v edukačnom procese. Opíšeme metakognitívne koncipovanú výučbu. Charakterizujeme stupne metakognitívneho myslenia a aj metódy, ktoré využívame pri metakognitívnych stratégiách.
Na Slovensku sa termín metakognícia postupne dostáva do povedomia odborníkov, učiteľov a psychológov, no len po veľmi malých krokoch k laickej verejnosti. Skôr, ako definujeme pojem metakognícia, je potrebné operacionalizovať termín kognícia. Kognícia (spracované informácie v podobe mentálnych reprezentácií) je predmetom kognitívnej vedy. Na myslenie je nazerané ako na reprezentáciu jednotlivých štruktúr, ktoré sa nachádzajú v mysli človeka. Kognitívna veda sa zaoberá problematikou poznávania, pamätania a vnímania, spracovávania informácií, spôsobom riešenia problémov, vyhodnocovaním, plánovaním, mentálnymi operáciami.
Posledných pár rokov sa v rámci edukačnej reality hovorí doslova o kognitívnej revolúcii. V súčasnosti ponímame kognitívne vedy ako prúd najdynamickejšie sa rozvíjajúcich vedných disciplín. Za hlavnú úlohu kognitívnej vedy môžeme považovať demystifikáciu funkcií, reflexie a povahy ľudskej mysle. Ide predovšetkým o psychické stavy (pozornosť, emócie, pamäť, vnímanie, myslenie), ale aj najnovšie poznatky kognitívneho výskumu vo vzťahu k jazyku, mozgu, vedomia, správania, mysle.
V kognitívnej vede sa snažia vedci nájsť odpovede na otázky: Ako sa učíme? Ako si zapamätávame? Ako sa organizuje vnímanie? Prečo dokážeme riešiť problémy? Ako vyhodnocujeme? Akým spôsobom získava náš mozog informácie?
Z gréckeho meta (ponad) a kognícia (poznanie) vznikol pojem metakognícia, ktorý býva označovaný ako poznávanie vlastného poznania. Metakognícia slúži na regulovanie a kontrolu kognitívnych obsahov a procesov človeka, ktorý dokáže prostredníctvom nej predikovať, plánovať, monitorovať, kontrolovať, analyzovať a evaluovať procesy vlastného spracovávania informácií na mentálnej úrovni. Pri definovaní metakognície nemôžeme zabúdať na to, že ide o multidimenzionálny konštrukt, nakoľko ovplyvňuje aj ďalšie kognitívne dimenzie. Okrem kritického myslenia (uvažovanie, hodnotenie, analýza, syntéza, modifikácia vlastných prekonceptov), je to aj spôsob riešenia problémov a jednotlivé učebné stratégie.
Za zakladateľa teórie metakognitívnych procesov považujeme Flavella (1979, s. 907), ktorý metakogníciu definoval ako: „...efektívne sledovanie a následné riadenie kognitívnych procesov, obvykle so zámerom dosiahnuť nejaký konkrétny cieľ“. Průcha, Walterová, Mareš (2003, s. 122) uvádzajú, že ide o „spôsobilosť človeka plánovať, monitorovať, vyhodnocovať postupy, ktoré sám používa, keď sa učí a poznáva. Ide o vedomú činnosť, ktorá vedie človeka k poznaniu, ako sám postupuje, keď poznáva svet“. Říčan (2016, s. 15) na metakogníciu nazerá ako na „…schopnosť jedin