Riešenie problémov patrí medzi každodenné situácie. Z pedagogického hľadiska považujeme schopnosť riešiť problémy za jednu z kľúčových kompetencií. Patrí do významnej skupiny spolu s kategóriami matematickej, čitateľskej a vedeckej gramotnosti. Prienik kritického myslenia a riešenia problémov vidíme nielen v zameraní sa na konkrétny problém a jeho špecifikácii, ale predovšetkým v jeho riešení, vysvetlení a interpretácii záverov. Tento náročný proces si vyžaduje hľadať a prinášať praktické dôkazy, opakovane ich preverovať, využívať relevantné a overené zdroje, logické úsudky a predvídať svoje konanie.
Riešenie problémov sa stalo prostriedkom, ktorým môžeme prepojiť obsah vyučovania a základných zručností, ktoré môže jednotlivec využívať v rôznych situáciách. Prostredníctvom vybraných stratégií riešenia problémov možno integrovať problém, problémovú situáciu, problémovú úlohu do rôznych vyučovacích predmetov, využívať pravidlá a postupy riešenia problémov a vyvodzovania záverov. Z hľadiska práce učiteľa považujeme takto koncipované vyučovanie za náročnú činnosť, a to predovšetkým na úrovni prípravy. Učiteľ musí v prvom rade diagnostikovať prekoncepty žiakov, na ich základe postaviť problémové úlohy. Tie musia byť pre žiaka motivujúce, primerane náročné. Učiteľ si musí stanoviť konkrétnu formu, akou bude vyučovanie realizovať.
Rozvoj riešenia problémov
Dnes vieme, že vyučovať len vedecké poznatky nestačí. Súčasťou efektívneho vyučovania je aj rozvoj spôsobilostí spojených s kritickým myslením - identifikovať kľúčové myšlienky a predpoklady v argumentoch, rozpoznať dôležité súvislosti, riešiť problémy, správne interpretovať údaje, vyvodzovať z dostupných informácií logické závery, rozlišovať fakty a domnienky a pod.
Podľa autorov Gahér a Marko (2017) vzniká problém vtedy, ak má človek stanovený cieľ, ale nie cestu, ako cieľ dosiahnuť. Práve preto treba k vyriešeniu problémovej situácie myslenie, ktorého úlohou je hľadať činnosť, ktorá môže byť sprostredkovateľom medzi existujúcimi a požadovanými situáciami. Nie vždy vieme vymedziť rozdiel medzi problémom a problémovou úlohou. Riešenie problému a plnenie úlohy majú mnoho spoločných prvkov, ktoré sú v značnej miere navzájom závislé, alebo v určitom úseku neoddeliteľné. Často sa spracovávanie úlohy vníma ako druh problému. Problém môže obsahovať mnoho menších parciálnych častí, ktoré môžeme chápať ako úlohy. Vtedy vnímame úlohu ako jednu z častí problému, jeden z krokov riešenia problému. Z iného uhla pohľadu, ak pred nami stojí úloha, ktorá je pre nás neznáma, môže byť pre nás prvotne vnímaná ako problém.
Problémy rozoznávame konvergentné a divergentné (v závislosti od spôsobu formulovania cieľa), pojednávame o problémoch dobre a zle štruktúrovaných (v závislosti od úrovne informácií). Tieto problémy môžeme označiť aj ako otvorené a uzatvorené. Pri konvergentných problémoch cieľ vymedzuje konečný výsledok. Takto postavený problém má len jedno správne riešenie. Najčastejšie ide o matematické a technické problémy. Divergentné problémy podporujú tvorivosť riešiteľa, umožňujú niekoľko riešení stanoveného problému.
- V dobre štruktúrovanom probléme prvky problému sú prezentované, informácie potrebné k riešeniu máme k dispozícií. Častým postupom riešenia takéhoto druhu problému sú algoritmy. Majú predvídateľné a pomerne známe riešenia, ktoré sú ľahké na zapamätávanie. Riešenia sú často konvergentné