PaedDr. Denisa Gunišová, PhD.

Cieľ: Uvedomiť si vlastné postupy v učení sa, podmienky, ktoré uprednostňujeme, a efektívnosť svojho procesu učenia sa.

Doposiaľ nadobudnuté a sumarizované poznanie ľudstva nemožno v ucelenej podobe sprostredkovať. Obrovské kvantum poznatkov zodpovedajúce súčasnej úrovni rozvoja jednotlivých vedných odborov by nebolo možné absorbovať, pretože často ide o príliš abstraktné poznatky. Preto musia byť vzdelávacie obsahy selektované do tej miery, aby predstavovali reprezentatívny výber poznania. V príspevku sa venujeme stratégiám na rozvoj systematických zručností.

Doba, ktorú žijeme, si vyžaduje neustále hodnotenie informácií a následné zaujatie stanoviska na základe nami zistených faktov a dôkazov. Je dôležité nepodliehať neovereným informáciám, ktoré nie sú podložené faktami. V príspevku sa venujeme stratégiám hodnotenia žiakov, ich aplikačnej rovine. Identifikujeme rozdiely medzi faktom a názorom. Vysvetlíme zručnosť porozumenia čítanému textu. Objasníme vyvodzovanie záverov a zovšeobecnenie. V príspevku ponúkame aj príklady úloh k rozvoju kritického myslenia pomocou stratégií hodnotenia v edukačnom procese.

Riešenie problémov patrí medzi každodenné situácie. Z pedagogického hľadiska považujeme schopnosť riešiť problémy za jednu z kľúčových kompetencií. Patrí do významnej skupiny spolu s kategóriami matematickej, čitateľskej a vedeckej gramotnosti. Prienik kritického myslenia a riešenia problémov vidíme nielen v zameraní sa na konkrétny problém a jeho špecifikácii, ale predovšetkým v jeho riešení, vysvetlení a interpretácii záverov. Tento náročný proces si vyžaduje hľadať a prinášať praktické dôkazy, opakovane ich preverovať, využívať relevantné a overené zdroje, logické úsudky a predvídať svoje konanie.

Súčasnú zmenu vzdelávacej politiky charakterizuje predovšetkým snaha zvýšiť efektívnosť a kvalitu edukačného procesu. Ide o uplatnenie absolventov na medzinárodnom trhu práce, zmeny v kurikule a z nich vyplývajúcu kurikulárnu transformáciu, individuálny prístup k potrebám vzdelávaných, celoživotný proces učenia sa, rovnosť vo vzdelávaní. V našom ponímaní pokladáme za najvýznamnejší aspekt vyplývajúci z reforiem práve zmenu spôsobu vzdelávania z tradičného prístupu – založeného na vstupoch (obsah vzdelávania) na vzdelávanie orientované na výstupy (výsledky vzdelávania). Máme na mysli rozvoj znalostí, spôsobilostí a zručností, ktoré sú potrebné na riešenie širokého spektra problémov, vďaka ktorým sa bude môcť učiaci sa jednotlivec vyrovnať ľahšie s častými zmenami a flexibilne na ne reagovať.

Otázky skvalitňovania vyučovacieho procesu nie sú nové. Dalo by sa povedať, že sa objavujú od počiatkov organizovaného vzdelávania. V posledných desaťročiach však zaznamenávame neustále silnejúci negatívny ohlas na kvalitu didaktických postupov uplatňovaných v škole. Ak analyzujeme úroveň súčasného vyučovacieho procesu podľa modernejších kritérií, ktoré platia vo svete a našou snahou je priblížiť sa im, možno mu vyčítať, že je veľmi málo adaptabilný, nepružne reaguje na rýchle zmeny, nevie ich predvídať. Modernizačné trendy si všímajú predovšetkým to, čo sa deje so žiakom a jeho kognitívnym systémom pri spracovávaní obsahu vzdelania. V nadväznosti na medzinárodné snahy podporiť rozvoj kritického myslenia žiakov vo vyučovacom procese je žiaduce, aby sa identifikovali edukačné stratégie, ktoré majú potenciál pre stimuláciu kritického myslenia.

Kriticky myslieť znamená nepodliehať všeobecne mienenému dojmu. Ide o intelektuálne náročný proces, ktorý aktívne konceptualizuje, analyzuje alebo vyhodnocuje informácie z pozorovania, či skúseností. Kritické myslenie vyžaduje schopnosť rozpoznať problémy, zhromaždiť a systematicky usporiadať príslušné informácie, rozpoznať nepodložené predpoklady, analyzovať a hodnotiť dôkazy a argumenty, uznať existenciu logických vzťahov medzi návrhmi, vyvodiť závery. Kritické myslenie sa používa pri posudzovaní pravdivosti výrokov, pri rozhodovaní o ich vierohodnosti, správnosti a nesprávnosti.