Pri snahe o operacionalizáciu kritického myslenia sa opierame predovšetkým o kognitívne spôsobilosti ako: identifikovať kľúčové myšlienky, vyvodzovať z informácií logické závery, hľadať súvislosti, vyhodnotiť tvrdenia, interpretovať údaje, rozhodovať sa, riešiť problémy. Všetky uvedené spôsobilosti dokážeme podporovať prostredníctvom rozvoja čitateľskej gramotnosti, aplikáciou čitateľských stratégií do edukačného procesu.

Východisko a zároveň podmienka pre uplatňovanie čitateľských stratégií sú vyjadrené v požiadavke osobného presvedčenia učiteľa o modifikovateľnosti jeho žiakov. Predstavuje vieru, že každý žiak sa môže zmeniť, že jeho schopnosti sa môžu rozvíjať a u každého môže dôjsť k modifikácii kognitívnych funkcií. Bez tohto presvedčenia sú zmeny možné len veľmi ťažko. Pre všetkých učiteľov by malo byť prvoradé zistenie, ako sa ich žiaci učia, ako si informácie zapamätávajú, ako si plánujú učenie, vybavujú informácie z pamäte, na základe čoho sa rozhodujú, kde vyhľadávajú argumetny, ako uvažujú. Mnoho empirických dôkazov svedčí o tom, že kognitívne dispozície pre kritické myslenie môžeme zámerne rozvíjať. Jednou z možností podpory a rozvoja kritického myslenia žiakov je implementovanie čitateľských stratégií do edukačného procesu.

Čitateľská gramotnosť

Čitateľská gramotnosť je nevyhnutnou súčasťou nielen v školskom prostredí, ale aj v bežnom živote. Vnímame ju ako kompetenciu celoživotného vzdelávania a výrazne ovplyvňuje školskú úspešnosť žiaka. Pri rozvoji čitateľskej gramotnosti majú podstatné miesto detské naivné teórie. Predstavujú nielen vedomosti získané školskou výučbou, ale aj vedomosti