Doba, ktorú žijeme, si vyžaduje neustále hodnotenie informácií a následné zaujatie stanoviska na základe nami zistených faktov a dôkazov. Je dôležité nepodliehať neovereným informáciám, ktoré nie sú podložené faktami. V príspevku sa venujeme stratégiám hodnotenia žiakov, ich aplikačnej rovine. Identifikujeme rozdiely medzi faktom a názorom. Vysvetlíme zručnosť porozumenia čítanému textu. Objasníme vyvodzovanie záverov a zovšeobecnenie. V príspevku ponúkame aj príklady úloh k rozvoju kritického myslenia pomocou stratégií hodnotenia v edukačnom procese.
Kritické myslenie možno definovať ako schopnosť skúmať problém, analyzovať ho, vedome hodnotiť prostredníctvom argumentov a relevantných dôkazov. Proces hodnotenia nie je len jednou z najvyšších kognitívnych funkcií, počas ktorej jednotlivec posudzuje a hodnotí vecí na základe vonkajších a vnútorných kritérií, ale zahŕňa i samotnú produkciu kritérií, prostredníctvom ktorých sa hodnotenie uskutočňuje. Myslieť kriticky znamená byť schopný hodnotiť výstupy procesov myslenia, t. j. ako dobré je rozhodnutie, ktoré jednotlivec urobil, resp. ako dobre problém vyriešil (Halpern, 1999). Avšak nestačí len vysloviť hodnotenie, čo sa jednotlivcovi nepáči, resp. páči, rovnako treba argument, ktorý vysvetľuje proces a spôsob hodnotenia.
Stratégie rozvoja hodnotenia žiakov a ich aplikačná rovina
V procese hodnotenia porovnávame, argumentujeme, posudzujeme, oponujeme, selektujeme, zdôvodňujeme, kladieme otázky, vyvodzujeme závery a pod. Zelina (2011) uvádza tri oblasti hodnotenia: etické - ide o posudzovanie morálnych aspektov správania, postupov alebo výrokov, odpovedá na to, či je niečo dobré alebo zlé; estetické - hodnotenie posudzuje estetický aspekt produktov, vecí a dejov a racionálne hodnotenie- ide o posudzovanie, či je niečo dobre povedané, napísané, vyriešené, príp. či je formulácia a riešenie vecne správne.
Hodnotenie predstavuje posúdenie spoľahlivosti tvrdení a kvality argumentov. Zahŕňa tiež hodnotenie spoľahlivosti zdroja informácií, identifikáciu logických medzier v argumentácii, posúdenie silných a slabých stránok alternatívnych teórií, hodnotenie zdôvodnení (Duchovičová a kol., 2018).
Takýto spôsob myslenia však nie je automatický, ale dosiahne sa postupným a systematickým nacvičovaním a rozvíjaním čiastkových hodnotiacich zručností, medzi ktoré zaraďujeme:
- identifikáciu rozdielov medzi faktom a názorom,
- identifikáciu kľúčo