Každý tvorca školské kurikula by si mal uvedomiť, že základné etické otázky, dilemy a najmä rozhodnutia neovplyvňujú iba život jednotlivca, ale môžu ovplyvniť aj život ostatných. Ide o základ formovania rozhodnutí, ktoré budúca generácia detí bude aplikovať v rôznych profesijných oblastiach. Je tu fakt, že v mnohých profesijných etikách, kde sa rozhoduje o živote alebo smrti človeka, môžu byť rozhodnutia nezvratné. Elementárne vzdelanie by malo poskytnúť edukantom základ pre formovanie rozhodnutí. Etika (kriticky reflektujúca morálka) sa v praxi prejavuje ako etické skúmanie. Majme na pamäti, že etika je proces myslenia, nie súbor ustálených odpovedí, ktoré môžeme nájsť na internete na počkanie, alebo ktoré si môžeme dovoliť pasívne prijímať. Ide o komponenty kritického myslenia, ktoré sú dôležité na rozvoj intelektuálnych cností.
Kritické myslenie sa v posledných rokoch stalo jednou z najfrekventovanejších tém. Máme možnosť ho identifikovať v profiloch našich škôl, v oficiálnych dokumentoch deklarujúcich výsledky vzdelávania v rôznych stupňoch edukácie, rapídne stúpol počet odborných a vedeckých výstupov na danú tému, prevažná väčšina škôl už operuje s týmto pojmom ako samozrejmosťou a pod.
Nárast sledujeme zvlášť od roku 2008 – od oficiálnej podpory rozvoja kritického myslenia v zákone č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, čo sa premietlo aj v prioritných cieľoch Štátneho vzdelávacieho programu a následne Inovovaného Štátneho vzdelávacieho programu.
- Prečo ani po vyše desaťročí naše cieľové skupiny edukačného procesu nedosahujú aspoň spodnú hranicu úrovne kritického myslenia podobných skupín edukantov (príp. ich učiteľov) z krajín, kde sa skutočne kritické myslenie rozvíja?
- Prečo absentujú v našej spoločnosti dispozície kritického mysliteľa?
Získať intelektuálne cnosti znamená schopnosť prejsť celým procesom kritického myslenia s plnou morálnou zodpovednosťou. Ide o náročný proces, ktorý si vyžaduje mať intelektuálny nadhľad, poznať jeho kognitívne komponenty (so súborom prislúchajúcich subkomponentov) a aj jeho afektívne dispozície. V príspevku je predstavený súbor procesov a činností potrebných na kvalitné kritické a morálne usudzovanie v kognitívnej doméne.
Konceptualizácia kritického myslenia v kognitívnej doméne zahŕňa tieto kognitívne zručnosti: interpretáciu analýzu, hodnotenie, usudzovanie, vysvetlenie, monitorovanie a korekciu vlastnej argumentácie – sebareguláciu.
Kognitívne komponenty a subkomponenty kritického myslenia
V edukačnej praxi sa často trápime nad tým, čo je kritické myslenie a ako ho môžeme rozvíjať. Zastávať názor, že budeme raz za čas (al