Kontrafaktové myslenie, celoživotné učenie sa a osobnosť

ZUŠĽACHŤOVANIE INTELEKTUÁLNEJ MYSLE

Premýšľanie o tom, čo by mohlo byť, keby sme sa rozhodli v minulosti inak, je ústredným bodom ľudského myslenia a emócií. Ľudia majú pozoruhodnú schopnosť odvodiť, ako sa udalosť mohla vyvíjať inak, a to bez toho, aby priamo zažili túto alternatívnu realitu. Takéto myšlienky sa nazývajú kontrafaktové myšlienky. Týkajú sa mentálnych konštrukcií alternatív k minulým udalostiam, ovplyvňujú emócie a prinášajú výhody v každodennom správaní.

Kontrafaktové myslenie je myslenie protirečiace faktom. Profesor I. Ruisel (2009, s. 129) vysvetľuje, že pri uvažovaní o udalostiach z minulosti majú ľudia vo zvyku uvažovať nielen nad tým, čo sa stalo, ale aj nad tým, ako by sa mohli udalosti inak vyvinúť, keby ich správanie bolo iné. Je úplne prirodzené, že ľudia často premýšľajú nad svojimi minulými rozhodnutiami a správaním. Napríklad z hľadiska vývinovej psychológie je to príznačná záležitosť v období staroby, kedy človek hodnotí svoj prežitý život a zamýšľa sa nad tým, čo by bolo, keby sa bol rozhodol v niektorých momentoch života inak.

Problematika kontrafaktového myslenia je čoraz častejšie v popredí výskumného zámeru. Pri kritickom a morálnom myslení sa stáva súčasťou praktického každodenného života jedinca. Je súčasťou každého rozhodnutia, ktoré človek urobí – od bežného rozhodnutia o kúpe spotrebiča do domácnosti, oblečenia, až po strategické rozhodnutia (osobné, podnikateľské, politické a iné) a pod.

Kontrafaktovo myslíme, keď začíname otázkou: „Čo by bolo, keby...“ a rozoberáme rôzne iné alternatívy, ako je tá, ktorá v skutočnosti nastala. Odhaľujeme možné dôsledky výberu iných alternatív a porovnávame ich. Celý tento proces je sprevádzaný silnými emóciami.

Kontrafaktové myslenie je v procese celoživotného učenia sa veľmi frekventované. Týka sa rozhodnutí výberu školy, spôsobu učenia sa, rozvoju vlastného talentu i osobných rozhodnutí. Pri spätnom premýšľaní veľkú rolu zohrávajú emócie.

  • Možnosť spojená s negatívnymi emóciami – porovnania s hypotetickými možnosťami lepšími, ako sú tie, ktoré nás v skutočnosti postretli. V súvislosti s touto možnosťou prichádzajú často emócie ľútosti a sklamania.
  • Možnosť spojená s pozitívnymi emóciami – premýšľanie o konkrétnej situácii spôsobom, že to mohlo dopadnúť aj horšie, ako to v skutočnosti dopadlo (napr. neúspech).

Všet