Múdrosť sa považuje za schopnosť, ktorou disponujú ľudia schopní robiť múdre a čestné rozhodnutia. Pri zvládaní prekážok sa vyžaduje intenzívne mentálne prežívanie, vyhľadávanie a spracovanie informácií, zvažovanie alternatív, pružné myslenie, čo sa považuje za mentálnu schopnosť s najvyššou úrovňou psychickej výkonnosti. Múdrosť ako poznávací proces, cnosť aj dobro ponúka odpoveď na životné úlohy a problémy. Z definícií prof. Ruisela vyplýva, že múdrosť sa nachádza na vrchole organizovaného systému psychiky.
Svetové inštitúcie podporujúce charakterové vzdelávanie v USA a Spojenom kráľovstve rozlišujú štyri druhy cností: intelektuálne, morálne, občianske a cnosti výkonu. Integrujúcou cnosťou je praktická múdrosť, ktorá sa považuje za meta-cnosť.
Praktická múdrosť tvorí súčasť všetkých ostatných cností. V skutočnosti to predstavuje zastrešujúcu meta-cnosť potrebnú pre dobrý charakter (www.jubileecentre.ac.uk).
Edukátor charakteru žiakov by si mal uvedomiť, že bez kvalitného kritického a morálneho myslenia jedinec nedokáže čeliť každodenným výzvam. Jeho úlohou je pomáhať študentom pochopiť, čo je pri riešení problémov dôležité a morálne správne, ako konať zo správnych dôvodov a ako konať dobre aj vtedy, keď sa nikto nepozerá. Dôležitým faktom je, že cnosti a morálne hodnoty môže jednotlivec dosiahnuť správnym tréningom.
Východiská múdrosti ako meta-cnosti
Významnou prekážkou múdrosti je ľudská tendencia uvažovať samoúčelne alebo sebaklamne. Táto tendencia sa zvyšuje do tej miery, do akej sú ľudia zmätení z podstaty etických konceptov a princípov. Na pochopenie etického uvažovania sú nevyhnutné tieto základy:
- Etické zásady nie sú predmetom subjektívnych preferencií.
- Všetci rozumní ľudia sú povinní rešpektovať jednoznačné etické koncepcie a princípy.
- Aby sme mali dobré dôvody v etických otázkach, musíme vedieť, ako v týchto otázkach rozumne aplikovať etické koncepty a princípy.
- Etické koncepcie a princípy by sa mali odlišovať od noriem rovesníckych skupín, politických ideológií a pod.
- Najvýznamnejšími prekážkami zdravého etického uvažovania sú egocentrizmus a sociocentrizmus ľudí (Paul, R. a Elder, L., 2014).
Etické uvažovanie budeme považovať za dôsledne premýšľanie o problémoch alebo o otázkach, ktoré majú dôsledky na ublíženie alebo pomoc vnímajúcim bytostiam.
Základom tohto premýšľania je múdrosť ako nezaujaté uvažovanie, ktoré vedie človeka k rovnováhe záujmov a podporuje dobrý život. Múdrosť podľa I. Ruisela (2018) je:
- poznávací proces, ktorý má zvláštny spôsob získavania a spracovania informácií;
- cnosť – sociálne hodnotná forma správania a forma poznania, ktorá sa pokúša pochopiť možné dôsledky udalostí systematickým spôsobom;
- dobro – osobnostne žiaduci stav – považujeme za základ riešenia problémov.
Centrálny princíp spočíva v integrácii kognitívnych schopností a afektívnych dispozícií s konatívnou stránkou, ktorá cvikom zabezpečí transfer poznatkov a prenositeľné zručnosti. Ich stimulovanie vyžaduje päť funkcií múdrosti: uznanie individuality, zohľadnenie kontextu, podpo