Morálka

Kritické myslenie a morálne usudzovanie je náročný proces, v ktorom sa sami rozhodujeme, či niečo je alebo nie je správne. Kritický mysliteľ prechádza mentálnym procesom hodnotenia, ktorému majú pomáhať morálne normy. Odborníci z centra pre kritické myslenie upozorňujú, že samotné kritické myslenie bez etiky sa používa na racionalizáciu vlastných predsudkov a „iba mať dobré srdce“ je náchylné na rôzne manipulácie. Kritické myslenie aplikované na morálnu štandardnú analýzu je niečo, čo je nevyhnutné pre osobný úspech. Ak sa neuplatňuje správnym spôsobom, zlé rozhodnutia môžu viesť k negatívnym dôsledkom.

Logika morálneho uvažovania a kritického myslenia si vyžaduje čas a pravidelný tréning. Deštruktívne vplyvy v spoločnosti nám spôsobujú všetko, len nie pokojný a dobrý život. Návrat k etike cnosti je najprijateľnejšou cestou podľa najnovších neuro-vedeckých výskumov, ako podporiť dobrý život človeka. Potrebujeme venovať čas tomu, aby sme pozdvihli účel - konať tak, aby sme si pomáhali; naučiť sa posúdiť to, čo nám škodí a čo pomáha; predpokladať dôsledky našich rozhodnutí. Návratom k etike cnosti neurobíme krok späť, ale pravý opak.

Múdrosť sa považuje za schopnosť, ktorou disponujú ľudia schopní robiť múdre a čestné rozhodnutia. Pri zvládaní prekážok sa vyžaduje intenzívne mentálne prežívanie, vyhľadávanie a spracovanie informácií, zvažovanie alternatív, pružné myslenie, čo sa považuje za mentálnu schopnosť s najvyššou úrovňou psychickej výkonnosti. Múdrosť ako poznávací proces, cnosť aj dobro ponúka odpoveď na životné úlohy a problémy. Z definícií prof. Ruisela vyplýva, že múdrosť sa nachádza na vrchole organizovaného systému psychiky.

Jednou z hlavných prekážok kritického a morálneho myslenia je egocentrizmus. Jedinec má tendenciu zamerať svoje konanie a úmysly na svoju osobu. Je to vnútorná bariéra, pretože je určovaná vnútornými rozhodnutiami a pocitmi jednotlivca k problémom. Vo všeobecnosti sa považuje za jednu zo základných bariér v kritickom morálnom uvažovaní. Self-reguláciu považujeme za nosný komponent pri odstránení rodného egocentrizmu. Cnosťou kritického morálneho mysliteľa je, aby bol človek pravdivý, spravodlivý a čestný aj k svojim osobným schopnostiam.

Pripravujeme v MšP 1/2021 - Riaditeľ školy – leadership inštitúcie charakteru a kritického myslenia (2.)  Integrita kritického myslenia a charakterového vzdelávania má byť základom všetkých školských a mimoškolských aktivít. Riaditeľ školy ako líder takejto inštitúcie môže stavať na silných stránkach školy a silných stránkach pedagógov. Inšpirovať sa môže skúsenosťami charakterových škôl z celého sveta. Medzi jeho vlastnosti patrí bezúhonnosť, čestnosť, dôvera, inšpirácia kolegov, záväzok a vášeň, dobrý komunikátor, schopný rozhodovať sa, zodpovednosť, delegovanie, kreativita a inovácie, empatia, odolnosť, emočná inteligencia, pokora, transparentnosť, vízia, účel a humor. Základom zmeny kultúry školy na národnú školu charakteru je zameranie sa na súbor všeobecne prijatých cností a hodnôt s cieleným rozvojom zručností pre prax kritického uvažovania.

Koncept globalizácie výrazne zmenšil hranice nielen kultúry, ale aj morálky. Pregraduálna príprava na učiteľstvo by mala medzi prvými prispievať k stimulácii a budovaniu kritických morálnych postojov. Cieľom príspevku je predstaviť teoretické východiská problematiky a vybrané učebné činnosti obsahujúce hodnoty múdrosti, teda kritické myslenie umožňujúce študentom morálne uvažovať a pokračovať v ďalšom rozvoji charakteru.