Škola je významným socializačným činiteľom v procese sociálneho učenia sa, v ktorom si žiaci osvojujú svoje sociálne roly. To nemožno bez spoluúčasti a spolupráce učiteľov, vedenia školy a rodičov. Nechceme, aby bolo školské prostredie trenažérom, na ktorom si žiaci overia správnosť či nesprávnosť svojich riešení, ale aby princípy slobody a zodpovednosti si mohli žiaci zažiť priamo v reálnych situáciách.

Škola by mala byť orientovaná na potreby žiaka. To však neznamená, že by mala byť pedocentrická. Etický kódex by mal byť vyjadrením vyváženosti vzťahov:

• Prečo je dôležité mať etický kódex, keď máme Zákonník práce, kolektívnu zmluvu, pracovný poriadok a školský poriadok? Etický kódex nenahrádza platnú legislatívu ani vnútorné školské dokumenty. Dopĺňa ich tam, kde uvedené dokumenty nemajú dosah. Vypĺňa priestor medzi právom, ktoré vymedzuje bazálne pravidlá, pod ktoré nemožno ísť a individuálnou hodnotovou výbavou každého pedagóga, s ktorou prichádza do školského prostredia.
• Prečo je dôležité prediskutovať etický kódex v tíme? Etický kódex nemá byť vyjadrením názoru autora návrhu kódexu, úzkej skupiny ľudí, vedenia školy. Diskusiou zvyšujeme mieru stotožnenia sa s obsahom etického kódexu.
• Prečo treba určovať ľuďom pravidlá správania, keď každý má vlastné morálne pravidlá, ktorými sa riadi? V organizácii pracujeme spoločne a snažíme sa dosahovať rovnaké ciele. Už diskusia o etickom kódexe formuje postoje učiteľov. Tvorba etického kódexu vytvára prostredie, kde možno uplatňovať etické pravidlá. Treba sa orientovať sa na proces. Cieľom je kódex, ktorý bude výsledkom čo najširšieho konsenzu.
• Prečo treba riešiť zásady etického kódexu, keď ich pred nami definovalo mnoho odborníkov z akademickej obce alebo firiem? Každá škola je špecifická. Sú školy vidiecke, mestské, spádové, výberové, školy majú rôznych zriaďovateľov, rôzne zastúpenie pohlavia, rôznu vekovú štruktúru, v niektorých školách majú „kabinetný“ systém, v iných majú spoločnú zborovňu. Každá škola má svoju kultúru, ktorej súčasťou je jazyk či „mytologické” príbehy školy.

Ako treba kontrolovať zásady uvedené v etickom kódexe? – Kódex určuje pravidlá, nezasahuje do osobnej integrity jedinca, nesnaží sa redefinovať ich morálne nastavenie. Rieši intrapersonálne nastavenie a vzťahy. Na výkon profesie učiteľa sa kladú vyššie nároky zo strany spoločnosti. Nie vždy však existuje medzi morálnym nastavením učiteľa a spoločenskými očakávaniami úplný prienik. Učitelia vstupujú do multilaterálnych vzťahov a každý môže byť nositeľom rôznych hodnotových systémov. Nejde pri tvorbe kódexu o umelé aplikovanie firemnej kultúry do prostredia, ktoré na to nie je pripravené? – Etický kódex má byť pozitívne orientovaný, má byť ašpiračným kódexom – Kam sa chceme dostať? K čomu sa chceme priblížiť? Aké máme ideály? Podľa Remišovej (2011): „etické kódexy zvyčajne predpisujú, čo je morálne nesprávne, resp. čo sa zakazuje, ale málo hovoria o tom, čo je morálne, ako konať morálne.“ Kódex nemá zakazovať, prikazovať, má odporúčať, má byť výchovným kódexom. Je dobré, ak existuje mechanizmus kontroly dodržiavania zásad etického kódexu. Ich neplnenie, resp. doplnenie, prepracovanie možno prediskutovať na triednických hodinách, zasadnutiach študentskej rady, pedagogickej rady, na rokovaniach triedneho aktívu, rady školy.

Na začiatku tvorby etického kódexu treba vymedziť, koho radíme do organizácie a medzi kým bude etický kódex upravovať vzťahy. Súčasťou školy sú učiteľ a žiak, ale aj vedenie školy a rodičia bez ohľadu na to, či žiak dosiahol plnoletosť. Škola nie je len byrokraticky založená organizácia, ale aj komunita ľudí, ktorým ide nielen o formálne naplnenie cieľov.

Etický kódex ako prejav kultúry školy

Každá organizácia vychádza z kultúrneho systému, v ktorom sa vyvíja a zároveň si vytvára vlastnú kultúru. Cieľom školy je poskytnúť žiakom kvalitné vzdelanie. Prejavom kultúry školy je aj etický kódex. Podľa Jakubíkovej (2000) je kultúra školy „súhrnom predstáv, prístupov a hodnôt v škole, ktoré sú všeobecne zdieľané pre školu a relatívne dlhodobo udržiavané.“ Škola má svoju zodpovednosť voči komunite, v ktorej pôsobí. Etický kódex je súčasťou kultúry školy a vyjadruje jej hodnotový systém. Upravuje vzťahy na úrovni triedy, školy, ale aj vzťahy s vonkajším prostredím, najmä s rodičmi. Spoločne tvoria zložitú mozaiku vzťahov, ktorá si vyžaduje istú mieru regulácie.

Vedenie školy ako dôležitý činiteľ pri kreovaní kultúry školy

Dôležitým činiteľom pri kreovaní kultúry školy je vedenie školy. Riaditelia by mali určovať smer, anticipovať ďalší vývoj a formulovať vízie školy. Postavenie riaditeľa, príp. jeho zástupcov je pre formovaniu kultúry školy nezastupiteľné.

Harkabus (2005) rozlišuje dva typy systému. Systém, ktorý vychádza z kultúry orientovanej:

• zhora dolu – dôraz sa kladie na poslušnosť, ktorá je podporovaná odmeňovaním,
• zdola hore – uprednostňovanie slobody jednotlivcov, ktorí za svoje rozhodnutia zodpovedajú všetkým ostatným.

Ak riaditeľ školy dokáže dôverovať zamestnancom, žiakom a rodičom, môžu všetci spoluvytvárať kultúru zdola.

Vzdelávací systém by mal byť zameraný na žiaka, ktorého v jeho právach zastupuje do plnoletosti jeho zákonný zástupca, prevažne rodič. Zo zložitej štruktúry vzťahov vyplýva zložitá komunikácia – vertikálna aj horizontálna. Etický kódex by mal vymedzovať pravidlá komunikácie oboma smermi, vertikálne, t. j. medzi vedením školy a učiteľmi, učiteľmi a žiakmi a aj na horizontále, t. j. medzi učiteľmi navzájom, učiteľmi a rodičmi a medzi žiakmi navzájom. Kultúra školy je výrazom časopriestoru, v ktorom žijeme a pôsobíme. Harkabus (2005) uvádza: „Žiadna škola neexistuje vo vzduchoprázdne. Školy sú postavené pre ľudí a majú slúžiť ľuďom. Ľudia žijú v konkrétnych mestách, dedinách, v konkrétnom prostredí, v ktorom existujú predstavy, prístupy a hodnoty – regionálna kultúra, kultúra rezortu školstva, národná kultúra.“

Kultúru školy vytvárajú všetci ľudia, ktorí sú súčasťou organizácie. Sú to:

• žiaci, ktorí sú v centre záujmu,
• rodičia, ktorí nesú zodpovednosť za svoje deti a ich výchovu,
• učitelia, ktorí vytvárajú podmienky pre rast žiaka a vedenie školy, ktoré vytvára podmienky pre učiteľov.

Kultúrou sa rozumejú predovšetkým interakcie medzi spomenutými jednotlivými zložkami. Vzájomné vzťahy by mali vychádzať z hodnôt, ktoré v tejto súvislosti spoločne zdieľame.

Metodika tvorby etického kódexu

Je žiaduce, aby tvorba kódexu bola iniciovaná vedením školy, resp. aby mala podporu vedenia. Pred jeho tvorbou treba identifikovať silné a slabé stránky školy a diagnostikovať úroveň vzťahov v škole. Na to slúžia rôzne kvantitatívne a kvalitatívne nástroje, ktoré sú súčasťou autoevalvácie školy. Dôležité je získať podporu pedagógov, ktorých reakcie môžu byť negatívne, ak vychádzajú z potreby zachovania status quo.

Na začiatku treba určiť koordinátora, ktorý bude zastrešovať tvorbu etického kódexu. Výhodou je, ak škola disponuje zamestnancom, ktorý má organizačné schopnosti a disponuje vedomosťami, zručnosťami a skúsenosťami v oblasti ľudských práv a ich uplatňovania. Koordinátor vytvorí rámcový návrh etického kódexu.

Odporúčame upravovať v etickom kódexe:

• konatívnu stránku vzťahov – „čo robím“,
• komunikačnú stránku vzťahov – „ako to sprostredkúvam“.

Všetky formy komunikácie predpokladajú predovšetkým partnerský prístup všetkých zúčastnených pri zachovaní ich spoločenských rolí. Pre vyššiu mieru stotožnenia sa pravidlami odporúčame, aby bol etický kódex pozitívne orientovaný – nebude určovať, čo nemáme robiť, ale vymedzí ideály, ku ktorým sa chceme priblížiť, bude kódexom ašpiračným. Kódex musí byť živým dokumentom, aby mohol byť kedykoľvek podrobený kritike a zmenený, keď sa vyskytnú nové skutočnosti, ktoré treba reflektovať. Zároveň by mal byť výchovným kódexom, pretože reguluje širokú škálu vzťahov a je určený spôsob jeho implementácie do života školy.

Etapy tvorby kódexu

• Prípravná etapa (dva až tri mesiace) – počas nej prebieha neformálna diskusia o etickom kódexe. Vyjasňujú sa základné princípy, zmysel kódexu, jeho význam pre organizáciu a jej členov, debata o cieľoch etického kódexu. Učitelia i vedenie dostanú k dispozícii rámcový návrh etického kódexu, ktorý mohli dopĺňať a pripomienkovať.
• Realizačná etapa (dva mesiace) – je rozdelená na dve fázy. V prvej pracujú učitelia a vedenie v malých tímoch. V druhej fáze sa učitelia spoločne s vedením môžu v pléne vyjadriť k záverom, ku ktorým dospeli kolegovia v pracovných skupinách. Paralelne pracujú na kódexe žiaci a rodičia.
• Sumarizačná etapa (jeden mesiac) – koordinátor zakomponuje relevantné pripomienky do etického kódexu.
• Kontrolná etapa (jeden mesiac) – externý odborník v oblasti profesijnej etiky, psychológie, práva pripomienkuje kódex.
• Publikačná etapa (dlhodobo) – obsahuje publikovanie etického kódexu na internetovej stránke školy, predpokladá tvorbu plagátov na výtvarnej výchove a pod. Prebieha dlhodobo, pretože sa prelína s implementačnou etapou.
• Implementačná etapa (nepretržite) – dôraz sa kladie na postrčenie k želanému správaniu a postupné zapojenie mediátorov do školského prostredia pri riešení konfliktov.

Banka pojmov, ktorá môže pomôcť pri dotváraní etického kódexu: dobro, spravodlivosť, zodpovednosť, úcta, rešpekt, statočnosť, štedrosť, lojalita, skromnosť, rovnosť, ­otvorenosť, diskrétnosť, nestrannosť, podpora, akceptácia, samostatnosť, povzbudzovanie, korektnosť, hrdosť, kolegialita, autonómnosť, kooperácia, spolupatričnosť, cieľavedomosť, ctižiadostivosť, asertívnosť, čestnosť, disciplinovanosť, humánnosť, obetavosť, ochota, ohľaduplnosť, principiálnosť, dochvíľnosť, priateľskosť, spoľahlivosť, starostlivosť, tolerantnosť, vnímavosť a pod.

Učitelia a vedenie školy

Treba si premyslieť mechanizmus prerozdeľovania učiteľov do pracovných tímov. Kľúč na prerozdelenie môže byť rôzny. Odporúčame zadeliť učiteľov do heterogénnych skupín tak, aby v skupinách boli zastúpení učitelia rôznych predmetov, kde by bolo zastúpenie čo najširšieho portfólia názorov. Pokiaľ sú členovia tímu v diskomforte, môže to zvýšiť efektivitu pracovnej skupiny a podporiť v nej synergiu. Počet skupín môže byť rôzny a závisí od vstupov (počet učiteľov v zbore, spôsob uchopenia etického kódexu a pod.). Členovia tímu budú riešiť jednotlivé normy etického kódexu spoločne, ale zároveň sa dohodnú na úlohách pre každého z nich (napr. slovenčinár bude dbať na jazykový stránku, učiteľ občianskej náuky právnu stránku a pod.)

Príklad: Rozdelenie do skupín pomocou metódy draftingu

Každý učiteľ anonymne uvedie jedného učiteľa, ktorý by mohol byť lídrom pri tvorbe etického kódexu v konkrétnej skupine. Vybraní učitelia (počet závisí od počtu tímov) si následne vyberú kolegov do svojho tímu. S použitou metódou draftingu kolegov konfrontujeme. Môže sa vyskytnúť viac námietok, napr. k zvolenej forme. Metódu označia kolegovia za nevhodnú z dôvodu, že drafting je forma sociometrickej metódy, pričom najskôr je výber pozitívny (výber lídra) a následne negatívny výber (členovia tímu, ktorých si lídri vyberali v poslednom kole). Súčasťou aktivity je diskusia o etických aspektoch zvolenej metódy a hľadanie analogických situácií v školskej praxi, v ktorých podobnú metódu používame.

Pri tvorbe kódexu každá skupina dostane pracovný list, v ktorom je vymedzený problém, na ktorom budú pracovať spoločne. Jednotlivé oblasti môžu byť pripravené vopred a kolegovia ich môžu pripomienkovať prostredníctvom online dotazníka ešte pred samotnou prácou. Relevantné pripomienky sú následne zakomponované do návrhu etického kódexu.

Tímová práca má viacero výhod. Predovšetkým má synergický efekt. „Potenciál tímu nemožno vyjadriť jednoduchým súčtom potenciálu jednotlivých členov tímu. Ľudia sú tu spojení určitými väzbami, doplňujú nedostatky jedného prednosťami druhého, vzájomne sa obohacujú svojimi nápadmi a myšlienkami, a to všetko vytvára nové hodnoty. Výkon tímu potom prevyšuje sumu možností jednotlivých členov“ (Kolajová, 2006). Synergický efekt zvyšuje výkonnosť a efektivitu práce. Pokiaľ vedenie iniciovalo tvorbu kódexu, predpokladá sa, že bude participovať na jeho tvorbe. Vedenie školy zohráva kľúčovú úlohu aj pri implementácii etického kódexu do praktického života školy.

Žiaci

Zapojenie žiakov do práce považujeme za prejav vysokej úrovne ľudských práv na škole. Pokiaľ chceme viesť žiakov k zodpovednosti, treba im dať priestor uplatňovať ju v konkrétnych vzťahoch a v konkrétnych situáciách. Žiaci môžu pracovať na triednických hodinách s triednymi učiteľmi. Podobne ako vyučujúci, aj žiaci majú k dispozícii pracovné listy, v ktorých sú zásady uvedené v kódexe. Pracujú v tímoch na parciálnych úlohách a následne konfrontujú svoje závery v celej triede. Triedny učiteľ pôsobí výlučne ako facilitátor. Je na zvážení koordinátora, či budú žiaci riešiť všetky roviny vzťahov vrátane tých, ktoré sa ich priamo netýkajú alebo budú pracovať len s tými, ktoré sa ich bytostne týkajú. Odporúčame, aby sa žiaci vyjadrovali ku všetkým rovinám vzťahov v škole.

Rodičia

Zapojenie rodičov je komplikovanejšie. Rodičia netvoria homogénnu skupinu tak, ako žiaci alebo učitelia. Priestor na vyjadrenie môžu dostať prostredníctvom online dotazníka, o čom budú informovaní na triednych aktívoch, príp. prostredníctvom elektronickej žiackej knižky. Výzvou môže byť fyzické zapojenie rodičov do práce na etickom kódexe. Z nevýhody nehomogénnosti skupiny rodičov možno vyťažiť isté výhody, ktoré vyplývajú zo širokého zastúpenia rôznych povolaní. Koordinátor môže priamo osloviť napr. právnikov, psychológov z radov rodičov a požiadať ich o pripomienky ku kódexu.

Roviny vzťahov v etickom kódexe

Etický kódex rieši vzťahy v škole komplexne. Ktoré úrovne vzťahov rieši a prečo?

• Ako by mal vyzerať vzťah učiteľa k svojmu povolaniu? Žiak je v centre záujmu školy a učiteľ je ten, kto vytvára žiakovi priestor pre jeho rast a realizáciu. Preto sú nároky na učiteľa vysoké, a preto je dôležitý jeho vzťah k povolaniu. Predpokladá sa u neho proaktívny prístup k vyučovaciemu predmetu, jeho schopnosť byť inovatívny, pracovať s obsahom vyučovania, využívať informačné technológie. Okrem odborných predpokladov sú dôležité aj osobnostné predpoklady. Učiteľ by mal byť vyzretá osobnosť, ktorá dokáže zaujať postoje k problémom dneška, vie byť asertívny, empatický.
• Ako by mal vyzerať vzťah učiteľa k žiakom? Úspech žiaka v mnohom závisí od učiteľa, neraz je meradlom učiteľovho úspechu. Učiteľ vytvára žiakovi priestor pre jeho rast a realizáciu pri rešpektovaní jeho individuálnych potrieb. Vníma žiaka komplexne ako človeka, osobnosť s jeho potrebami. Jeho vzťah k žiakovi je profesionálny. Učiteľ dokáže zvládať zvýšenú psychickú záťaž vyplývajúcu z povinností učiteľa. Po roku 1989 ide do popredia individualizácia vzťahu učiteľa k žiakom, od zapamätania si mena žiaka, čo evokuje v žiakovi dôveru, cez poznanie a rešpektovanie jeho individuálnych potrieb, až po poznanie rodinnej anamnézy.
• Ako by mal vyzerať vzťah žiaka k učiteľom? Žiak vníma učiteľa nielen cez vyučovací predmet a odovzdávanie vedomostí, ale aj cez jeho osobnostné a morálne kvality. „Dobre naučiť“ už nestačí. Žiaci sa neraz správajú vo vzťahu k učiteľovi zrkadlovo. V učiteľovi má žiak partnera v objavovaní nového, čo však neraz vyžaduje isté pravidlá. Vzájomný rešpekt, slušnosť a dôvera sú toho meradlom. Žiak by mal pristupovať k učiteľovi ako k mentorovi, ktorý mu pomáha pri získavaní vzdelania. Žiaci sa neraz na základe odmietania autority ako takej stavajú negativisticky k učiteľovi. Zmena nastavenia si vyžaduje veľa práce z oboch strán.
• Ako by mal vyzerať vzťah učiteľa k rodičom? Učiteľ bez podpory rodiča nedokáže naplniť ciele vzdelávania. Z toho dôvodu je dôležité zapájať rodičov do života školy a spoločne otvorene komunikovať. Základom pre úspešnú spoluprácu je vybudovať atmosféru vzájomnej dôvery. Učiteľ musí smerovať vzájomný vzťah tak, aby mal rodič istotu, že je v škole vítaný. Rodičia majú radi individuálny prístup a osobný kontakt s učiteľom pri riešení otázok týkajúcich sa jeho dieťaťa. Rodič a učiteľ majú spoločnú zodpovednosť pri vzdelávaní žiaka. Ako uvádza Gluchmanová (2009): „Rodič je učiteľovým rovnocenným partnerom, nie jeho žiakom. Obaja majú spoločný záujem – dieťa či žiaka“. Z uvedeného vyplýva, že úspechy, ale aj neúspechy žiaka sú často odrazom činnosti či nečinnosti učiteľa aj rodiča.
• Ako by mal vyzerať vzťah rodičov k učiteľom? Rodičia sú zodpovední za výchovu svojich detí. Bez ich reálneho záujmu o chod školy a pôsobenie jeho dieťaťa na nej nemožno vytvárať predpoklady pre dosiahnutie úspechu žiaka. Rodičia a ich dieťa pri voľbe budúcej strednej školy uplatňujú slobodu výberu. Zápisom na školu súhlasia s princípmi, ktoré škola stelesňuje a s filozofiou, ktorú presadzuje. Rodič neraz vníma učiteľa cez úspechy či neúspechy svojho dieťaťa v škole. Je dôležité klásť dôraz na otvorenú komunikáciu rodiča so školou.
• Ako by mal vyzerať vzťah učiteľov k sebe navzájom? Učitelia tvoria tím, ktorý má spoločný cieľ – umožniť žiakom, aby objavovali sami seba a získavali vedenie. Vzájomné vzťahy medzi učiteľmi sa nevyhnutne odrážajú aj vo vzdelávaní žiakov. Je dôležité, aby navzájom spolupracovali a vzájomné vzťahy udržiavali v profesionálnej rovine.
• Ako by mal vyzerať vzťah vedenia k učiteľom? Riaditeľ a jeho zástupcovia tvoria manažment školy. Pre úspech je dôležité, aby vedenie školy a učitelia boli vo vzťahu k žiakom jednotní, aby si osvojili filozofiu školy. Pri vzájomnom kontakte dodržiavali zásadu humánnosti a tolerancie. Škodová odporúča odstrániť strach na pracovisku, pretože „strach na pracovisku znižuje účinnosť práce. Dôležité je rozdelenie zodpovednosti, ale aj kompetencií. Vedenie pritom uplatňuje diferencované odmeňovanie.“ Vedenie je kľúčové pre chod školy. Podľa Gluchmanovej (2009): „Do vedúcich a riadiacich funkcií v školských orgánoch by sa mali dostať ľudia, ktorí sú morálne bezúhonní a schopní riešiť etické a morálne problémy vo vnútri pedagogických kolektívov. Mali by ukázať, že im záleží na kvalite pedagogického zboru, pretože iba v zdravo zmýšľajúcom kolektíve sa môžu rodiť nové myšlienky a nápady, ktoré pomáhajú posunúť ponúkané služby na kvalitatívne vyššiu úroveň“. Vedenie školy by malo ísť príkladom a „strhnúť“ učiteľov ku kreatívnemu prístupu k profesii.
• Ako by mal vyzerať vzťah učiteľov k vedeniu školy? Učitelia vo vzťahu k vedeniu školy musia rešpektovať ich postavenie. Riaditeľ ako štatutár školy, nesie najväčšiu váhu zodpovednosti voči rodičom a voči kontrolným orgánom. Je logické, že musí presadzovať a implementovať mnohé nariadenia a zákony. Na druhej strane je žiaduca spätná väzba zo strany učiteľov. Niektorí ju dávajú iniciatívne, inokedy si ju riaditeľ pýta, či už formou rozhovoru alebo dotazníka. Je dobré, keď je spätná väzba systémovou a systematickou súčasťou autoevalvácie školy.
• Ako by mal vyzerať vzťah žiakov k sebe navzájom? V škole sa stretávajú žiaci rôznych vekových skupín s rôznym socioekonomickým a názorovým pozadím. Ak chceme, aby si žiaci vybudovali pocit vzájomnej spolupatričnosti, je dôležité, aby školu vnímali ako bezpečné prostredie, kde budú chodiť radi, kde im bude poskytnuté kvalitné vzdelanie.
• Ako by mal vyzerať vzťah žiakov k prostrediu školy? Prostredie školy formuje a vychováva. Treba v žiakoch budovať pocit, že školské prostredie, školské pomôcky, učebnice nie sú školské, ani štátne, ale sú ich, resp. v ich dočasnej držbe, vtedy je možné, aby sa žiaci správali k školskému prostrediu s rešpektom. Ľudia majú tendenciu správať sa k svojim veciam s rešpektom.

Uvedené zásady nemôžu vyčerpať širokú škálu možností regulácie správania, môžu však poskytnúť návod pre neustále zlepšovanie vzťahov. Pokiaľ sa všetci zúčastnení budú snažiť plniť uvedené zásady, možno v školách podporovať pozitívnu klímu, ktorá je základom pre naplnenie výchovných i vzdelávacích cieľov. Ak sa nám týmito zásadami podarí presah aj do vonkajšieho prostredia, odmenou nám bude rešpekt zo strany komunity i neustále zlepšovanie dobrého mena.

1. EGER, L., JAKUBÍKOVÁ, D. 2000. Kultura školy. Liberec: Technická univerzita v Liberci. Studijní texty pro distanční studium. s. 7. ISBN 80-7083-441-2.
2. GLUCHMANOVÁ, M., GLUCHMAN, V. 2009. Profesijná etika učiteľa. Brno: Tribun EU. s. 29. ISBN 978-80-7399-827-1.
3. HARKABUS, Š., 2005. „Tlačení“ minulosťou alebo „ťahaní“ budúcnosťou – o potrebe zmeny v kultúre slovenskej školy. In: Milan POL a kol. Kultura školy: příspěvek k výzkumu a rozvoji. Brno: Masarykova univerzita. s. 158-165. ISBN 80-210-3746-6.
4. KOLAJOVÁ, L. 2006. Týmová spolupráce: jak efektivně vést tým pro dosažení nejlepších výsledků. Praha: Grada. s. 44. ISBN 80-247-1764-6.
5. REMIŠOVÁ, A. 2011. Etika a ekonomika. Bratislava: Ekonóm. s. 216. ISBN 978-80-8101-402-4.

Redakcia odporúča dotazníky z aplikácie DOTAZNÍKY:

• Etické hodnoty a kultúra 
  
• Mocenské správanie sa zamestnancov 
  

Tieto dotazníky ponúkajú praktickú možnosť, ako zmapovať etické nastavenie pracovného prostredia a spôsoby uplatňovania moci v kolektíve. Pomáhajú identifikovať hodnoty, ktoré formujú organizačnú kultúru, ako aj prejavy správania, ktoré môžu podporovať zdravé vzťahy, transparentnosť a dôveru, alebo naopak viesť k napätiu a zneužívaniu postavenia. Získané výsledky môžu slúžiť ako východisko pre cielené opatrenia, rozvoj kultúry rešpektu a zlepšenie vzťahov na pracovisku.

Ďalšie dotazníky nájdete v aplikácii Dotazníky na direktor.sk.